Argumenty šarlatánov: povedal to pán X

31 júl

Odvolanie sa na autoritu je jeden z najrozšírenejších argumentačných faulov. Používa sa veľmi často a veľmi úspešne. Od bežného novinového „americkí vedci zistili …“, až po odvolávky sa na rôznych doktorov, či profesorov, prípadne rovno celé inštitúcie.

Argument s odvolaním sa na autoritu

Jeho úlohou je pridať váhu vyslovenému tvrdeniu a zároveň poskytnúť únikové dvierka pri protiargumentoch, či hlbšom preverovaní od druhej strany (jednoducho sa na také otázky človek potom odvolá v zmysle „to ja neviem ako presne ten výskum prebiehal, proste zistili toto“).

Väčšinou sa zneužíva hlavne v rôznych diskusiách, ale veľmi radi po ňom siahajú aj šarlatáni každého formátu. Napr. na YouTube je k nájdeniu množstvo dokumentárnych filmov plných bullshitov, ktoré propagujú všetko možné, od liečby rakoviny vegánstvom, či vitamínmi, v ktorých ako „autorita“ slúži hociaký ochotný človek v bielom plášti. Podstatné je pri tom len to aby mal titul a biely plášť. To v očiach bežného človeka dáva jeho slovám oveľa vyššiu váhu, nech vraví trebárs aj o otvorení piatej čakry, alebo prechode do ďalšej dimenzie.

Prečo je vlastne odvolávanie sa na autority tak zlé? Pretože sa spolieha na to, že ľudia nie sú svine a že škostvo a tituly sú prakticky jediná relevantná forma pre zaškatuľkovanie človeka.

Bohužiaľ ľudia sú sebecké a egoistické tvory hľadiace hlavne na vlastný prospech. Za peniaze sú niektorí ochotní spraviť prakticky čokoľvek, či už propagovať produkty farmafiriem, alebo naopak, propagovať alternatívne spôsoby liečby (napr. Simoncini a jeho nabalovanie sa na onkologických pacientoch).

Prečo pri tom máme hľadieť na to, kto má aký titul, či školu?

Zoberme si napr. aj fakt, že Albert Einstein bol len patentovým úradníkom. Keby sme jeho prácu posudzovali na základe toho „kto je“ a nie jej obsahu, tak by dnes jeho meno možno nebolo synonymum pre vedca a génia.

Prípadne jeden z najproduktívnejších vynálezcov modernej éry, ktorý nemal skončenú žiadnu školu – Thomas Edison. Rozhodne žiadny odborník, veď nemá titul, nie?

Pozor, námet na premýšľanie (domáca úloha pre šikovných) – čo bolo skôr, univerzita, či titul?

Argumentum ad Hominem

Argument na autoritu / odbornosť sa však často obracia aj opačným smerom – keď sa začne spochybňovať pozícia protistrany, lebo sú jej tvrdenia nepríjemné a nie je čím iným argumentovať. Je to známe ako argumentum ad hominem – osobný argument kritizujúci nie tvrdenia, ale osobu diskutujúceho.

Pokiaľ dôjde k výmene názorov so šarlatánom, často sa tento snaží pod váhou faktov, ktoré plne vyvracajú jeho presvedčenie, prejsť do roviny osobných útokov voči protistrane. Fráza ako „veď ty si len nejaký XXX, ktorý vie o YYY veľké prd„, prípadne s dovetkom „ani titul nemáš„, je univerzálna metóda ako si vo svojich vlastných predstavách šarlatán, či šíriteľ bullshitu zachová svoju vnútornú integritu a presvedčenie a nemusí následne vôbec prehodnotiť svoj postoj.

V čom je najväčšia krása posudzovania odbornosti zo strany šarlatánov a konšpirátorov?

V tom, že neváhajú označiť všetkých lekárov a doktorov za supov a hyeny, ktoré sú spriahnuté s farmafirmami, ale pri tom je pre nich autorita napr. taký Bukovský, či Hnízdil, ktorí ten titul MUDr. majú, akurát že hlásajú to, čo je v súlade s presvedčením ich zástancov. Pritom naopak, ľudia hľadiaci na obsah tvrdení a reálne fakty, majú na nich opačný názor, lebo vedia, že to čo hlásajú sú buď dávno vyvrátené voloviny, alebo polosektárske reči založené len na kvalitnej rétorike namiesto faktov.

Tam však tieto paradoxy vyberania si autorít nekončia. Totižto ak niekto nie je doktor, lekár, nutričný poradca, biotechnológ, či potravinový inžinier (resp. nemá na to „papier“), tak je pre šarlatánov a konšpirátorov nedostatočný odborník v problematike zdravia a stravy, bez ohľadu na to, že tejto oblasti možno venoval desiatky rokov.

No naopak, ak nejaký inžinier informatik, stará mama na plný úväzok, či majster bullshitu ako Tepperwein, šíria bludy, ktoré sú v súlade s vnútorným presvedčením šarlatána či konšpirátora, tak zrazu už relevantné autority sú aj oni – neštudovaní, bez titulov, certifikátov, ale zato s tým „správnym presvedčením“.

Nepripomína vám to tak trochu totalitu? Za opačný názor niekoho kameňovať aj keď fakty vravia jasne v jeho prospech?

Tieto tendencie má v sebe každý z nás. Naše mozgy sa rady rozvaľujú v mori známych faktov a presvedčení a každý kto im chce toto more rozbúriť, či nebodaj vyliať, je votrelec, ktorému sa treba brániť zubami nechtami. Pritom riešenie, ako do argumentov na autority či človeka neskĺznuť je jednoduché.

Nezaoberajte sa tým, „kto to povedal“, ale „čo povedal“ a „na základe čoho niečo tvrdí“.

Až keď sa ukáže, že jeho tvrdenia sú klamstvá, zavádzanie, či neoveriteľné výmysly, dovoľte si označiť ho pravým menom – šarlatán / klamár / konšpirátor.


2 komentáre to “Argumenty šarlatánov: povedal to pán X”

  1. Luiser júl 31, 2013 at 02:51 #

    Pán niekto, pobavil si ma. Verím totiž, že tvoj článok bol myslený zo srandy. Chcem sa ťa len na margo toho opýtať pár vecí: Ak by ti niekto prisahal, že on síce nemá lekársku fakultu ale vyzná sa v liečení štandardnými metódami, zveril by si sa mu na liečbu (myslené chirurg a podobne). Tak isto – keby máš obrovskú chemickú firmu – prijal by si pracovníka do pomeru len pre to, že ti prisahá, že on sa v tej chémii vyzná, no nepotrebuje titul k tomu, aby fakt chémiu ovládal? Znamienko implikácie je jednosmerné… To, že nie každý kto má titul tomu rozumie je pravda, no takmer nikto, kto ten titul nemá tomu nerozumie. Reč je naďalej o „merateľnej“ vede, kedy proste kvalitatívny výskum je jedna vec a „udriem si na brucho a poviem niečo múdro znejúce, bez overenia faktov“ (aj Váš prípad) je druhá vec.
    SO: calm down and don´t waste your time to write blogs like that.

    • Žrútik Nenažraný júl 31, 2013 at 17:01 #

      1. co niekto prisaha je uplne jedno. podstatne su vysledky jeho prace, nie to ci ma titul, ziape o sebe dookola ze je odbornik, alebo sfanatizuje hrcu oveciek ktore to o nom potom prehlasuju namiesto neho.

      2. bavime sa tu o studiach a vyskume – o teorii, nie o praktickej aplikacii vo forme chirurgie, ci miesania chemikalii. chvalabohu pravidla pre vedecky vyskum su jasne a napr. pri replikovani samotnych experimentov sa jasne ukaze nakolko su vysledky vyskumu pavdive ci nie (co je ostatne jedna zo zakladnych podmienok aby mohli byt vysledky lubovolnej studie pokladane za relevantne). pri vyskume ide o zber dat, nie o vyrobu nejakych substancii pre prakticke vyuzitie, ci rovno zasahy do tela. analogia s chirurgom ci chemikom je preto uplne, ale uplne mimo.

      3. vzdy existovalo a stale aj existuje dost ludi, ktori ziadne tituly nemaju, no napriek tomu su v odbore, o ktory sa zaujimaju, vacsimi odbornikmi ako mnohi s titulmi.

Leave a Reply