Dihydrogen monoxid a jeho (ne)bezpečnosť

22 sep

Pesticídy, ftaláty, rôzne plasty, hliník, ortuť, či arzén. To všetko straší masy ľudí už dlhé desaťročia, hlavne kvôli tomu, aký účinok majú dané látky na naše zdravie. No množstvo všetkých spomínaných látok a prvkov je nič, v porovnaní s tým koľko sa v našom okolí nachádza látky ukrývajúcej sa pod názvom dihydrogen monoxid.

S dihydrogen monoxidom (ďalej len DHMO) sa stretávame doslova každý deň. Idete si ráno umyť zuby? Prichádzate do kontaktu s DHMO. Raňajkujete? Znovu, ste v kontakte s DHMO. Cestou do práce? Všade kam sa pohnete je DHMO…

Je v ovzduší, sú ho plné kyslé dažde, nevyhnete sa mu či už idete k jazeru, alebo moru, sú ho plné aj vodné nádrže. Hlavne prostredníctvom vodných zdrojov sa dostáva do všetkých organizmov na planéte. Imúnne voči nemu nie sú ako živočíchy, tak ani rastliny. Kontaminované je už prakticky skoro všetko na našej planéte.

Molekula DHMO je totiž tak malá, že prechádza všetkými filtračnými vrstvami v čističkách vôd a dokonca ju nezastavíte ani ak máte doma reverznú osmózu.

Ako sa vlastne DHMO dostáva do prírody? Ako sa vraví, obrázok je silnejší ako tisícky slov. Za všetko asi bude najviac vravieť snímka jadrovej elektrárne ktorá úplne beztrestne!!! vypúšťa DHMO do ovzdušia, či továrne z ktorá DHMO doslova vypúšťa do prírody – priamo do vodných tokov.

Práve v priemysle má totiž DHMO veľmi široké využitie. Využíva sa pri výrobnom procese v najrôznejších továrňach, je súčasťou mnohých produktov vrátane potravín a nápojov!!! Využíva sa ale napríklad aj v automobilovom priemysle a rôznych iných odvetviach, vrátane zbrojárskeho priemyslu (je aj súčasťou mnohých chemických, a biologických zbraní). Chemický priemysel je na ňom doslova závislý rovnako ako farmafirmy samotné. DHMO nájdeme aj v liekoch a používa sa aj pri výrobe vakcín.

To, že sa vo veľkom využíva aj v jadrových elektrárňach, či pri výrobe mnohých chemikálií je už len “čerešničkou na torte”.

Samotné DHMO je pri tom na prvý pohľad nevinná bezfarebná chemikália, bez zápachu. Väčšinou sa vyskytujúca buď vo forme kvapaliny, alebo v plynnom skupenstve. Často sa s ňou však stretneme aj v tuhej forme. Má tak veľmi široké spektrum využitia nie len v priemysle.

V každej forme má pri tom rôzne účinky – a že ich je. DHMO napríklad:

  • spôsobuje eróziu pôdy,
  • je hlavnou zložkou kyslých dažďov,
  • prispieva ku korózii a oxidácii kovov,
  • v prípade kontaminácie elektrických systémov často spôsobuje skraty,
  • expozícia DHMO znižuje účinnosť automobilových bŕzd,

Tam však vplyv DHMO nekončí. Čo sa pôsobenia na človeka týka tak medzi známe účinky DHMO patrí:

  • smrť v dôsledku vdýchnutia už malého množstva DHMO,
  • v prípade dlhodobého vystavenia sa pôsobeniu DHMO v pevnej forme vážne poškodenia kože,
  • vo forme plynu môže spôsobiť vážne popáleniny,
  • v kvapalnej forme môže v prípade vyššieho príjmu spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti – nerovnováhu elektrolytov a dokonca aj smrť,
  • sú známe prípady, kedy v dôsledku vysokého príjmu DHMO umierali aj trénovaní ľudia vo výbornom fyzickom stave – maratónoví bežci,
  • DHMO sa našlo dokonca aj v rakovinových nádoroch pri ich biopsiách.

Je naozaj na zamyslenie, že pri tak rozšírenej chemikálii, ktorá má toľké neblahé účinky, je je používanie stále povolené. Nezakazuje sa použitie DHMO v priemysle, agronómii, potravinárstve a dokonca ani v medicíne a farmaceutike.

Ak ste to dočítali až sem a ste znepokojení, rovnako ako mnoho iných ľudí, nebojte sa, je stále možné niečo s tým robiť. Sme to my ľudia, kto má v rukách skutočnú silu a moc. Nie médiá, politici, úrady, komisie, doktori, farmaceuti, … my ľudia sami môžeme spraviť ten najdôležitejší krok, aby sa strach z DHMO stal navždy len škaredou spomienkou na časy minulé. Stačí málo – doštudovať si chémiu pre 7. ročník základných škôl. Dihydrogen monoxid (DHMO) je totiž obyčajná voda.

zdroje foto: Stefan Kuhn, CNRC, Eurico Zimbres


9 Responses to “Dihydrogen monoxid a jeho (ne)bezpečnosť”

  1. anonym september 24, 2013 at 15:55 #

    pokial si dobre pamatam z gympla, tak spravny slovensky nazov by mal byt oxid vodny.

  2. llauoykcuf september 24, 2013 at 22:37 #

    cely clanok sa tu tlemim ze kedy uz konecne pride to velke odhalenie ze je to obycajna voda
    smutne je ze poznam vela ludi ktori by to brali smrtelne vazne (ak vynechame posledny odstavec)

    • Žrútik Nenažraný september 24, 2013 at 22:58 #

      prave preto ten clanok – aby si ludia kusocek uvedomili ako sa da ohybanim slov vymasirovat neznala mysel :)

  3. housecore január 21, 2014 at 19:35 #

    Dobrý článok. Keďže ja som bol z chémie vždy ľavý, fakt som začínal mať obavy, čože to je za neuveriteľná kontaminácia. Zvláštne, ako tá psyché funguje. A ako som tak čítal, začalo mi až neskôr vŕtať hlavou, že som o tomto „prúseri“ ešte nikde nepočul. Pri vete, že nie je všetko stratené, som začal byť v klídku, a na úplnom konci som sa na sebe musel škeriť. Dobré! :)

  4. palo január 22, 2014 at 08:48 #

    Tak toto bol genialny clanok. Celu dobu som sa uchechtaval a cakal, kedy vyjdete s pravdou von (= polopatisticky napisete, ze ide o vodu).
    Hned aj posielam link jednemu nepoucitelnemu panikarovi.

  5. Petra november 9, 2014 at 13:20 #

    VYNIKAJUCI CLANOK, som hrda na autora :) podciarkli ste mi vsetko, o com som uz roky presvedcena…:) media a slovne hracky maju vacsiu silu ako cokolvek ine :)

  6. macek jún 16, 2016 at 17:06 #

    ake dobre! po precitani posledneho odstavca som sa citil ako taka “ovecka” :D zdielam … :)

Leave a Reply