Bullshithunter: čo má éčka, to je zlé, lebo je to samá chémia

20 jan

“Má to samé éčka to nekupuj”, je fráza, ktorú už asi počul každý z nás, hlavne v poslednej dobe, kedy sa s internetovými majstrami na nutričné poradenstvo rozdrapilo nie jedno vrece, ale skôr celý cirkusový stan.

Prístupov k strave s cieľom byť zdravý je mnoho. Každý má svoje pre a proti. Niektoré sú chybné, no neškodné, iné správne a asi najväčšia skupina je ich nesprávnych a nebezpečných. Práve tieto sa však o to rýchlejšie šíria medzi bežnými ľuďmi. Väčšinou sú totiž silno jednoduché, veľmi ľahko pochopiteľné a prípadne okorenené aj nejakým tým konšpiračným bububu.

Jedným z týchto mýtov je povera, že všetko v čom je nejaké to “Éčko”, to je zlé a len nám to škodí. Aby to nebolo len také nemastné neslané, tak si táto povera so sebou väčšinou nesie ešte svoje siamské dvojča s ktorým je pevne zrastená – “radšej aby to bolo domáce, lebo domáce je vždy lepšie”.

Chybné je toto správanie z viacerých dôvodov.

1. Všetky éčka sú zlé

Väčšina ľudí, ktorí sú “proti éčkam v potravinách” spravidla nerozlišuje medzi tým o akú látku sa jedná. Pre nich, akonáhle to má označenie v tvare E+(tri/štyri číslice), je to zloba nehodná konzumácie.

Neuvedomujú si, že to, že je niečo označené “Ečkom”, znamená len to, že to bolo schválené komisiou ako prísada, ktorú je možné použiť v potravinách (a niekedy sa navyše definujú aj skupiny potravín + maximálne bezpečné množstvo).

Podľa tých ľudí je vitamín C samozrejme zdravá vec. No označme ho ako E300, alebo inak povedané kyselinu l-askorbovú a už by to do úst nevložili (pritom je to tá istá látka, len inak označená). Prípadne E101 – riboflavín, inak známy ako vitamín B2, E160a – beta-karotén, inak známy aj ako provitamín vitamínu A, …, ale nelovme len vo vitamínoch. Máme tu napríklad aj E100 – kurkumín (látka ktorá robí kurkumu žltou a môže mať pozitívne účinky pre naše zdravie), či E140 – chlorofyly a chlorofyliny (látky, ktoré robia zeleninu zelenou), atď.

Kvantum látok, ktoré majú na zdravie skôr pozitívne účinky (hlavne v rozumných množstvách) a ktoré sú zbytočne déminoziované “lebo Éčko”.

2. Toto éčka neobsahuje

Ako alternatívu potom títo ľudia odporúčajú potraviny, ktoré žiadne Éčka neobsahujú.

Vraj.

Stále si neuvedomujú, že tie “éčka” sú vlastne vo všetkom, aj tom ich “prírodnom”. Zoberme si len takú čučoriedku. Viete čo ju robí tmavomodrou s miernym fialovým nádychom? E163 – anthokyany. Hrôza čo?

3. Domáce je lepšie

Šmahom ruky rovno odporučia “kupuj / pestuj si domáce potraviny, sú lepšie, zdravšie, chutnejšie, …”, skrátka hotová spása to “domáce”. A znovu, vyhranený názor ignorujúci fakty a zbytočne démonizujúci niečo, čo si tú démonizáciu často nezaslúži.

Domáce z trhu

Ak je totiž niečo “domáce” z trhu, znamená to len to, že to bolo vypestované u niekoho doma. Nič viac, nič menej.

Človek netuší, ako to bolo dopestované, na akom substráte s akým zložením, aké látky a v akom množstve boli použité na hnojenie, či ochranu proti škodcom, burine atď. To všetko vplýva na konkrétne chemické zloženie samotnej potraviny.

Podobne pri zvieratách, ak je niečo domáce, nevraví to o tom ako boli zvieratá kŕmené, kde žili, s čím všetkým za života prichádzali do styku, ako boli usmrtené atď.

Paradoxne oproti takému “domácemu” môžu potom vychádzať lepšie aj tie tak veľmi kritizované potraviny zo supermarketov a hromadnej produkcie. Čím kŕmil prasa farmár väčšinou netušíte, naopak, čím bolo kŕmené v hromadnom chove, sa dohľadať dá. Tiež netušíte, či farmár pri tom “domácom” neprekročil pri hnojení maximálne dávky v mene väčšej úrody. Jeho totiž nikto nekontroluje, na rozdiel od veľkovýrobní, ktoré musia dodržiavať veľké množstvo zákonov a presných postupov. O prípadnej kontaminácii takého “domáceho” jedla ani nehovoriac.

Domáce pod kontrolou

Lepšie je na tom samozrejme pokiaľ si viete dané “domáce” dopestovať a dochovať sami. Pôdu síce na rozbor nedáte a rovnako nebudete kŕmiť nejakým štandardizovaným krmivom s presným obsahom rôznych látok, no máte aspoň akú takú kontrolu nad celým procesom a viete eliminovať aspoň niektoré potencionálne negatíva.

Na mieste je však otázka, koľkí z tých démonizátorov “Éčok” a zástancov “domáceho” si reálne aj dané potraviny dopestujú a dochovajú sami? To číslo bude veľmi malé – reálny drobný farmár väčšinou nemá potrebu o nejaké Éčka sa vôbec zaujímať.

4. bonus na záver: “je to samá chémia”

A v čom chémia nie je? Vrátime sa znovu k tej našej čučoriedke. Viete čo všetko obsahuje? Nie? Tak sa pozrite:

zlozenie cucoriedok

Hotová zloba čo?

Tento a ďalšie podobné obrázky aj pre iné potraviny sa rozhodol publikovať na svojom webe austrálsky učiteľ chémie James Kennedy. Ak vás to zaujíma, nájdete tam aj zloženie banána, či vajíčka a iných potravín. Samozrejme v ich prirodzenej forme – plné Éčok.

James robí naozaj záslužnú činnosť. Jeho cieľom je priblížiť reálny svet z pohľadu vedy bežným ľuďom. Aj on si totiž uvedomuje, ako ľudia iracionálne bojujú proti “tej chémii”, bez toho aby vedeli prečo vlastne, či chápali význam jednotlivých látok (na tento strach existuje dokonca aj oficiálna diagnóza – chemofóbia).

Nehľadajte bubákov, ani mesiášov tam, kde nie sú. Nie je všetko zlato čo sa blyští, nie je všetko zlé, čo sa dá zapísať chemickým vzorcom, či je komisiami schválené ako “Éčko” a naopak, nie je všetko dobré, len preto, lebo to nemá na nálepke  so zložením hrču aditív, či vám pri predaji niekto tvrdí, že je to “domáce”.

Záverom len jedno – rozhodne netvrdíme, že sa nenájdu aj Éčka, ktoré nemajú prospešný účinok, ale skôr naopak sa s nimi spájajú nejaké riziká. Sú také a je ich tiež dosť. Ich použitie je však väčšinou regulované, obmedzené na konkrétne typy potravín a len v množstve, ktoré je považované za bezpečné (a v prípade, že sa jasne preukáže ich škodlivosť, sú proste zakázané).

Démonizovať kvôli týmto zopár éčkam všetky a namiesto nich propagovať “domáce” potraviny, kde človek nemá nad zložením takmer žiadnu kontrolu, je len fanatický a krátkozraký prístup, aký sa pri otázkach zdravia vie časom nepekne vypomstiť.


53 Responses to “Bullshithunter: čo má éčka, to je zlé, lebo je to samá chémia”

  1. Patrik január 20, 2014 at 23:03 #

    Fajn článok. No neviem či žijem v inom svete alebo čo, lebo poznám viacero ľudí, ktorí dôkladne študujú zloženie potravín, vrátane mňa, ale žeby to niekto bral až takto fanaticky, ako je popísané v článku, tak s tým som sa ešte nestretol. Ja si dávam pozor len na niektoré éčka, u ktorých je podozrenie na nežiadúce účinky. Ale taktiež si nekúpim produkt, ktorý obsahuje 15 alebo kľudne aj 20 éčok. Tam už ani nejde o to, čí sú škodlivé. Takýto produkt už z princípu nemôže byť kvalitný. A čo sa toho domáceho týka,tak to tiež nie je len o tom. ľuďom sa nemusí páčiť veľkochov zvierat, či intenzívne poľnohospodárstvo. Kde sú potraviny, ktoré idú do supermarktov normované, a tak dochádza k ich zbytočnému plytvaniu. Preto hľadajú alternatívy.

    • Žrútik Nenažraný január 21, 2014 at 00:01 #

      ako piseme aj v zavere samotneho clanku – su aj Ecka pri ktorych je dovod vyhnut sa im, nie vsetky su pozitivne, no rovnako tak aj nie vsetky su skodlive, skor naopak, aspon co mame odsledovane tak vo vacsine veci najdeme prave vitamin C, ci kyselinu citronovu alebo kyselinu mliecnu, ktorym moc nema vyznam sa vyhybat.

      bohuzial sa najde takych fanatickych ludi dost. skuste skocit do nejakeho bioshopu v okoli a pobavit sa s osadenstvom na temu “Ecok” – do par minut pravdepodobne pochopite o kom bola rec :)) (skatulkujeme, no naozaj sa nam vsetkym zatial potvrdilo ze v danych shopoch z 90% robia ludia, ktori nehladia na fakty, ale idu na to cele vierou – vierou vo veganstvo, vierou v “domace potraviny”, vierou v orgonity, vierou v bylinky atd atd)

      samozrejme, mnoho ludi si aj vegetarianstvo a jeho odnoze ospravedlnuje tym, ze moralka, etika, tyranie atd atd. to su vsak veci, ktore patrai do kostolov, na besiedky, do diskusneho kruzku, ci ako namet na meditaciu. na tanieri nemaju co hladat. nase tela nejake nutrienty potrebuju a odopierat si ich kvoli viere v daco je chore. navyse v dnesnej dobe sa daju bez problemu najst zdroje zivocisnych potravin, ktore sa aj napriek chovu “vo velkom” daju oznacit za poctive, kde zvierata ziju dobry zivot a akt zabijania je rychly a co najhumannejsi.

      mimochodom = normovane potraviny (pekny vyraz) si sposobili zakaznici sami. ak chcu syto oranzove pomarance, rovne uhorky, velke paradajky, atd atd, tak ten obchodnik im ich proste da. plytva sa, ano, no hodit vinu len na supermarkety je alibizmus. namiesto toho aby clovek realne zacal trebars aj v nich kupvoat tie “horsie” produkty a poslal tak odkaz obchodnikom ze “aj pre tieto tu bude odbyt”, sa zdekuje niekam k bednickarom, ci si najde lokalneho farmara. takym stylom ale tlak zo strany zakaznikov, ktory na supermarkety vzniknut mohol proste nevznikne.

      • Patrik január 21, 2014 at 02:18 #

        Čo sa týka normovania, samozrejme súhlasím. Je to na zákazníkoch, keďže obchody len prispôsobujú ponuku dopytu. I keď pri tých rovných uhorkách si nie som istý. Počul som, že to je kvôli tomu, lebo rovné uhorky sú skladnejšie. A čo sa týka toho náboženstva na tanieri. Samozrejme, že tam nepatrí. No etika by tam patriť mohla. Veď človek sa kvôli tomu nemusí stať hneď vegetarián. Niektorí to síce riešia takouto cestou, no ako ste písali, sú aj chovy kde zvieratá tak netrpia. Skôr vidím problém v tom, že ľudia, ktorým to nie je ľahostajné, si tú etiku jednoducho nemôžu dovoliť. Produkty z takýchto chovov, sú podľa mňa dosť predražené. V západných krajinách sú tie rozdiely tuším omnoho menšie. Ale to je už na inú debatu :)

      • PeSa január 21, 2014 at 11:45 #

        K tym “horsim” produktom…nezabudnem na predvianocny nakup mandariniek v supermarkete. To by som ani sviniam do valova nenasypal, tak vyzerali. Nemalo to nic spolocne s nejakymi domacimi jablkami, na ktorych sa najde nejaky ten kaz. Bojim sa, ze nase supermarkety by si tuto ochotu kupovat “horsie” potraviny vysvetlili tak, ze Slovak zje naozaj vsetko ked je to lacne. Ale to tu uz vlastne mame…

        • Žrútik Nenažraný január 21, 2014 at 12:47 #

          Je rozdiel kupit nieco skazene a kupit nieco “nie podla normy”. To su predsa dve rozdielne veci. Ze ludia casto u nas kupia trebars balik mandariniek s tym ze zo dve v nom su nahnite ale cena je akciova, je problem jeden. Ze ludia mimo to primarne idu po pre oko co najkrajsom tovare a tomu sa prisposobia aj obchodnici je zas vec druha.

          Proste to chce nebat sa nie uplne rovnej uhorky, no naopak nechat cely sacok v obchode ak je v nom zhnity kusok. Obchodnici by sa velmi rychlo naucili ze kusok krivsie uhorky ci banany nam nevadia a predaju sa no hnile kusky si mozu strcit.

      • NN január 21, 2014 at 13:27 #

        Cituje:
        Samozrejme, mnoho ludi si aj vegetarianstvo a jeho odnoze ospravedlnuje tym, ze moralka, etika, tyranie atd atd. to su vsak veci, ktore patrai do kostolov, na besiedky, do diskusneho kruzku, ci ako namet na meditaciu. na tanieri nemaju co hladat. nase tela nejake nutrienty potrebuju a odopierat si ich kvoli viere v daco je chore

        Koniec citácie. OK, rozdýcham to :) Takže podľa tvojho pohľadu na svet – ak by najzdravšie, najchutnejšie a nutrične najbohatšie žrádlo na svete bola sviečková z ľudských novorodencov, mohli by sme ich kľudne vytrhávať matkám z materníc, vykostiť a grilovať. Fajn. Akékoľvek etické zásady, patria do kostolov, nie na tanier, podstatné sú NUTRIČNÉ HODNOTY. A zamýšľať sa nad dôsledkom svojich činov a odopierať si čokoľvek je pre slabých a divných ľudí, ktorí si len niečo OSPRAVEDLŇUJÚ sa mi pred sebou, sú psychicky narušení a je v ich konaní niečo choré :-D Super! Gratulujem, práve si zbúral majväčší mýtus.

        • Žrútik Nenažraný január 21, 2014 at 13:54 #

          trosku prekrucas. vravim o tom, ze veganstvo ci ine vegetarianske odnoze, cim viac odmietaju zivosicne, tym viac zvysuju riziko deficitu niektorych nutrientov ktore skratka potrebujeme. pokial mame k dispozicii zivocisnu zlozku stravy kde ich mame, preco by sme pre boha mali jest ragu z novorodencov? vravim len o zakladnom principe ze ak nejake nutrienty nase tela potrebuju tak by ich mali dostat a otazky viery a moralky su vedlajsie. ak mam stravovaci smer kde tie nutrienty nedostava a ospravedlnuje sa to vierou tak to je proste blbost. mal by som v prvom rade hladiet na to co moje telo potrebuje a na to z akych zdrojov to je mozne ziskat. vieru, moralku a etiku mozem riesit potom – preto si dam ten stejk z kravy a nie novorodenca ;)

          • NN január 21, 2014 at 14:21 #

            Prekrúcam riadne, nie trochu ;-) a zámerne. Ide mi o to poukázať na IMHO chybný pohľad na dôvod vegetariánstva. Samotný etický prístup, nech už je aplikovaný na čokoľvek v ľudskom živote nie je chorý a vôbec nejde o sebapoškodzujúci fanatizmus. Ak som schopný vnímať a chápať dôsledky svojho konania, logicky uvažujem nad tým aké pre mňa prijateľné možnosti mám na výber, správam sa spôsobom, ktorý je podľa môjho chápania sveta najlepší. Myslím, že hľadať za tým fanatizmus je hlboké nedorozumenie. Či si niekto dá steak alebo šošovicu s ryžou je z hľadiska nutrientov viacmenej jedno. Z iného hľadiska to je dno byť nemusí. Podobne choré môže byť pre niekoho kupovanie fair trade kavy, čokolády. Pre mňa je to OK, pre niekoho som idiot, pretože platím “zbytočne” veľa.

            Ale sme mimo tému, môžeme o tom diskutovať pod iným článkom, napríklad ak niečo napíšeš o etike ;-)

          • Žrútik Nenažraný január 21, 2014 at 14:33 #

            Tak uplne jedno to s tym stejkom vs ryzou a sosovicou nie je. Ja viem ze sa dookola v suvise s veganstvom omiela hlavne tema vitaminu B12 a mnohym to uz asi aj lezie na nervy, ale proste realita je ze ho nemaju bez nejakej zivocisnej zlozky v potrave dostatok a trpia po case jeho deficitom. A tyka sa to aj inych nutrientov – vylucovanie zivocisnej zlozky z jedlanicka proste sposobuje problemy so zasobovanim tela potrebnymi latkami.

            Suhlasim s tym ze hladiet na moralku, etiku, vieru atd v istom bode mozme, no prvorade by malo byt najprv co sa stravovania tyka zistit si, ci tym neskodim svojmu telu, ci mu davam vsetko co potrebuje a zaroven ci mu nedavam nieco skodlive. Nepropagujem tu teraz bezuzdne zranie masa, ale ani jeho striktne odmietanie proste cesta nie je. Ironiou je, ze velmi oblubenym dovodom na prechod na vegetarianstvo, ci veganstvo je “lepsie zdravie”, no pri tom si takym pocinanim clovek proste len koleduje o zdravotne problemy.

            V otazkach ako ci kupovat bio, ci podporovat lokalnu produkciu, ci recyklovat, ci kupovat fair-trade, ci nie atd atd, vidim zas uplnu slobodu v rozhodovani – tam to mas proste z hladiska nutrientov o tom ci kupis cokoladu, alebo cokoladu – v bruchu ti proste skonci to iste, poziadavky na nutrienty mas (aj ked cokolada je dost blby priklad :D), takze nie je dovod preco potom nemeditovat nad tym co z toho si vybrat.

          • NN január 21, 2014 at 15:16 #

            Jedna vec je realita, že vegetariánstvo MÔŽE spôsobiť deficit niečoho, druhá vec je prehnané démonizovanie uvedeného. OK, tak kvôli B12 si dám k tej šošovici s ryžou ešte kyslú sudovú kapustu ;-) Nejaký problém? Pre lakto alebo lakto-ovo-vegetariánov nie je B12 absolútne žiadny problém, majú ho dosť ak si raz za čas dajú jogurt alebo syr. Ak by som sa ako hypotetický vegán obával zdravotných problémov a anémie, radšej siahnem po doplnku B12, ako by som mal začať pravidelne jedávať steak v rozpore s mojím presvedčením. Démonizovanie mi tu jednoducho nedáva zmysel. Myslím, že zbytočne preháňaš, pretože v skutočnosti nejaký reálny deficit hrozí len takzvaným buchtovým “vegetariánom”.

          • Žrútik Nenažraný január 21, 2014 at 16:02 #

            Nie moze, ono aj sposobuje:
            http://www.karger.com/Article/Abstract/46689 – probioticke potraviny nic, jedine special kvasnice, ci priama suplementacia
            http://cpj.sagepub.com/content/26/12/662.short – konkretny pripad 14rocnej striktnej vegetarianky ktora moc dobre nedopadla
            http://cpj.sagepub.com/content/25/4/219.short – ci problemy dojcata veganskej matky
            http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2467301/pdf/postmedj00345-0046.pdf, http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S089990070700175X – alebo starsich ludi
            http://www.karger.com/Article/Abstract/176565 – hladinu proste maju z velkej casti nizsiu ako by mali mat (cim striktnejsie odmietanie zivocisneho tym viac)

            Co sa tych zarucenych veganskych zdrojov B12 tyka – obsahuju ho brutalne malo, nedostatocne mnozstvo ak vobec nejake (pekna diskusia o tom je napr. priamo na veganskom fore http://www.veganforum.com/forums/showthread.php?4444-B12-Shoyu-wheat-germ-freshly-ground-wholemeal-sauerkraut-miso-natto-and-ta – majme pri tom na pamati ze denna davka by mala byt 1,5 – 2,5 mcg a potrebujeme vstrebatelnu formu) / alebo je podla teba realne zjest za den pol kila az kilo miso pasty?

          • NN január 21, 2014 at 22:55 #

            OK tak striktní vegáni si dajú B12 raz sa čas z tabletiek. Nevidím v tom problém. Z hľadiska ich etických hodnôt je to prijateľnejšie ako jesť mäso, tak prečo ich konanie zhadzovať a označovať ho za problém? Problém je, ak niekto je striktný vegán (nie vegetarián) a toto berie na ľahkú váhu, najmä ak tak vychováva deti.

            Ohľadne tých príkladov. Poznám strašne veľa ľudí, ktorí si neodoprú denne kopu cukru, mastné a červené mäso a väčšina z nich neje takmer žiadnu zeleninu ani ovocie. Vraj nie sú bylinožravce :) Zato sú obézni, chorí majú vysoký tlak a umierajú na kadriovaskulárne choroby. Toto je oveľa častejší problém (štatisticky celosvetovo najčastejší) ako pár neinformovaných vegánov, ktorí sú takzvaní “buchtový” vegáni. Osobne poznám veľa vegetariánov ale z nich len jediného človeka, ktorý je dokonca vitarián a odmieta B12. Má pravdu v tom, že B12 sa každému tvorí v črevách, no ja viem, že ak by tú B12 chcel aj vstrebať, mysel by žrať vlastné fekálie.

            Celým tým OT chcem povedať, že je naškodu zhadzovať vegetariánstvo zároveň s vegánstvom z akýchsi zdravotných dôvodov, keď niekoľkonásobne viac problémov máme s inými stravovacími zlozvykmi. Striktný vegán si šupne B12, ale obézneho pojedača cukru a mäsa, ktorý nepozná nič iné a odmieta pohyb – toho pár tabletkami nezachrániš. Preto mi príde vegetariánsvo (nie striktné vegánstvo a bez suplementov) oveľa zdravšie ako mainstream, ktorí okolo seba denne vidíme.

          • Žrútik Nenažraný január 21, 2014 at 23:40 #

            Samozrejme to je moznost a mali by ju vyuzit ked uz sa raz pre podobnu stravu rozhodnu. Osobne v tom vidim problem ak sa potom tuto ich stravu ktora vedie k deficitu nutrientov snazia “predat” ako “tu najprirodzenejsiu pre cloveka” a popri tom basnia o skvelom zdravi. Navzajom sa to totiz dost nepekne vylucuje a v reali tak proste klamu – preto “ich zhadzovat”, resp. uzpornovat na to ze tak celkom nevravia pravdu.

            Toto zazivam v diskusiach o veganstve stale :) vytiahnutie karty “ti co jedia maso su stale chori”. Ono to vsak nie je o tom mase, ale o mnohych inych veciach. Zoxidovane tuky (hlavne nenasytene MK), transtuky, privela sacharidov (zvlast jednoduchych s vysokym GI), casto krat nespravne zvolene potraviny a ano, aj absencia rastlinnej zlozky ako zelenina ci ovocie (a teda tiez mozny nedostatok nutrientov, vlakniny atd). Porovnavat ale ludi, ktori jedia co im naservirujes bez ohladu na to ci im to skodi alebo prospieva, s ludmi, ktori hladaju zdravsiu stravu a skoncia pri veganstve je ako miesat jablka nie s hruskami ale s klincami. To ze je jedno nezdrave v niektorych aspektoch viac ako druhe a naopak to druhe zas v inych, by z toho druheho automaticky nemalo robit nejaku idealnu stravu pri ktorej ignorujeme rizika a negativa.

            Stravovanie ktore nerespektuje potreby organizmu po nutrientoch proste bude naprd nech a je jedno ci to je fastfoodianstvo, alebo veganstvo a jeho odnoze. Najhorsie co moze preto podla mna byt je stav, kedy clovek chce zit zdravsie, no namiesto toho aby sa seriozne zacal zaujimat o oblast vyzivy a nastudoval si seriozne nutricne zdroje a nastavil si stravu podla realnych potrieb svojho organizmu, skonci pri niecom zalozenom na viere, moralke, ci etike, co ignoruje prave nutricne rizika. Preto ta uvodna veta ktora rozputala tento OT, ze viera patri do kostolov a nie na tanier :). (a myslim ze pomaly aj koncime tuto OT debatu – lepsie ten postoj uz asi vysvetlit nedokazem :) )

            btw: nie je to len o B12ke, veganom ktori poriadne netusia co robia a nemaju aspon aky taky prehlad o strave realne hrozi aj deficit vapnika, zeleza, omega-3 MK atd.

      • Anita január 22, 2014 at 12:55 #

        Ale je rozdiel medzi prírodným vitamínom C a umelo vytvorenou kyselinou citrónovou, takže tieto dve látky by som vôbec nestotožňovala.

        • Žrútik Nenažraný január 22, 2014 at 14:28 #

          Nie, nie je. Je rozdiel ci ten vitamin C zjes v jablku spolu s X dalsimi latkami, alebo v tabletke v cistej forme, no vitamin C bude vzdy len vitamin C – je to jedna chemicka latka ktora ma svoje zlozenie a to ci je vytvorena prirodzene v jablku, alebo umelo v labaku nema absolutne ziadny vplyv na jej kvalitu.

          btw: kyslina citronova je samozrejme latka ina. vitamin C je totiz kyselina l-askorbova

          • Lenka január 22, 2014 at 21:08 #

            Áno, je rozdiel medzi vitamínom C, ktorý sa prirodzene nachádza v ovocí a vitamínom umelo pridaným do potraviny ako aditívum. Rozdiel naozaj nie je v chemickom zložení, ale vo vstrebateľnosti. Organizmus omnoho lepšie využije vitamín C napríklad z tej spomínanej čučoriedky, pretože ovocie vždy obsahuje komplex látok, ktoré vstrebateľnosť vitamínov podporujú, konkrétne u kyseliny l-askorbovej sú to flavonoidy.
            Tak pozor na takéto “drobnosti.”

          • Žrútik Nenažraný január 22, 2014 at 22:05 #

            Ak máme byť presní, tak to treba aj presne pomenovať – je rozdiel, či sa vitamín C prijme spolu s komplexom ostatných látok podporujúcich jeho biodostupnosť, alebo len samotný v čistej forme, to sme písali už v komentári vyššie. Je ale demagógia tvrdiť, že vitamín C v tabletke je iný ako v jablku. Nie je. Je to proste stále len jedna a tá istá chemická látka a rozdiel nie je v nej samotnej, ale v tom čo človek prijme spolu s ňou.

          • NN január 22, 2014 at 23:24 #

            Myslím, že rozdiel bude aj v tom, že v čučoriedkach to budú pravdepodobne nejaké soli kyseliny askorbovej s rôznymi minerálmi.

          • Žrútik Nenažraný január 22, 2014 at 23:34 #

            nejake blizsie zdroje tejto info? :)

          • NN január 23, 2014 at 00:25 #

            Základy chémie. Kyseliny majú tendenciu oxidovať, takže v ovocnej šťave by som tipoval skôr minerálne askorbáty.

          • Žrútik Nenažraný január 23, 2014 at 00:32 #

            to je samozrejme, ale chce to ucast kyslika – vzduchu. tipoval som skor ci nemas konkretne zdroje kde by to realne merali v akej forme a ake mnozstvo je tam cca k najdeniu.

          • tool-N apríl 19, 2014 at 17:38 #

            Zrovna u kys. askorbovej a askorbátov by som sa bioavailability neobával bez ohľadu na pôvod. Teda, pokiaľ ju zrovna nehlcete v niečom, čo obsahuje viac vlákniny ako je zdrávo (vláknina rada adsorbuje a nepustí aj to, čo by sme chceli).
            Dokonca ani oxidovaná forma nie je nijako “zabitá”, organizmus si to vie pekne zredukovať späť.

  2. Viliam Búr január 21, 2014 at 12:03 #

    Ľudia si často neuvedomujú, že v obchode nakupujú veci, ktoré sa skladajú z atómov. Zobuďte sa, ovce! Kedysi sa z atómov robili atómové bomby, dnes nám ich v mene kapitalizmu dávajú do jedla. Je neuveriteľné, že médiá o tomto vôbec nepíšu!!!

  3. NN január 21, 2014 at 13:07 #

    Pekný článok, osožný… no napriek tomu mi nesedí to zovšeobecňovanie a spôsob argumentácie. Napríklad: väčšina ľudí, ktorí sú “proti éčkam v potravinách” spravidla nerozlišuje medzi tým o akú látku sa jedná.

    Predpokladám, že toto tvrdenie je z prsta vycucané. To, že je to tvoj názor ešte neznamená, že to tak je. Ja si naopak myslím, že to tak zďaleka byť nemusí. Dnes v internetovej dobe je veľmi ľahké zistiť, čo ktoré éčko znamená, ktoré je bezpečné a ktoré diskutabilné. Z mojej skúsenosti väčšina ľudí, ktorých zaujíma obsah, práve veľmi dobre a pozorne rozlišujú, čo ktoré éčko znamená. Je dokonca možné sa podľa rozsahov čísel orientovať v základných skupinách (farbivá, konzervanty) a v závislosti od druhu potraviny mať základnú orientáciu aj bez potreby skúmať “škodlivosť” jednotlivých éčok. Príklad: ak si kupujem jedlý olej, adotíva ako konzervanty alebo farbivá by tam rozhodne byť nemali. Ak tam sú, svedčí to o tom, že niečo nie je v poriadku a taký výrobok by bol s vysokou pravdepodobnosťou bullshit. Podobne ak kupujem kečup. Obsahuje umelé farbivá? jasné, nič o škodlivosti to hovoriť nemusí. No ak ich obsahuje, je pravdepodobné, že je to shit, ktorý maskuje, že je vyrobený z modifikovaného škrobu a farby s pridaním malého % rajčín aby to mohlo mať v názve kečup :-) Čiže nemusí ísť o škodlivosť daných éčok, naznačuje to ale niečo o kvalite daného výrobku. Aby niekto bral potraviny za zlé len podľa toho, že tam je to “E” – to je odvážne tvrdenie. Žeby boli ľudia až tak tupí? IMHO nie. Snáď nie až tak. ;-)

    Druhá vec, na ktorú chcem upozorniť – množtvo výrobcov neuvádza éčka ako známe “E” kódy, ale ako slovný popis – napríklad konzervačná látka Hexametyléntetramín, Tartrazin, Erythrosin. Toto situáciu ešte viac zneprehľadňuje a ak niekto nakupuje so zoznamom nebezpečných éčok vytlačených na papieriku v “E” kódoch, moc si nepomôže :-)

    No a na záver – to s tými prírodnými farbivami a ich identickými náhradami. Je to celkom vtipné a trefné, len by som bol opatrný, pretože aj keď ide o identickú látku, môže byť veľký rozdiel to, či je použitá ako umelá prísada – súčasť výrobného procesu, alebo je to dôsledok nejakého prirodzeného prírodného deja. Môže to byť rozdiel a určitá miera zdravej nedôvery mi nepríde na škodu.

    • Žrútik Nenažraný január 21, 2014 at 13:26 #

      Nie je z prsta vycucane, je to skor odsledovane ako z mnohych diskusii, tak aj realneho zivota. Mnoho ludi presne kody nepozna, papieriky, ci appky v mobile nenosi a beru to stylom “co je Ecko to je zloba”. Ano, neplati to samozrejme na vsetkych, ved aj clanok je ukonceny v duchu ze mame davat na prisady pozor, no nie ich zbytocne vsetky demonizovat a teda nabada k tomu aby si ludia najprv zistili co ktore Ecko je – takych ludi co to uz nejakym sposobom ovladaju je samozrejme tiez dost. To ci je ich v nasom / vasom okoli viac / menej je uz asi len otazka stastia ci nahody.

      Chemicka latka je skratka chemicka latka. To, ci je stvorena nejakym vyrobnym procesom v rezii cloveka, alebo narastie na krickoch v prirode jej zlozenie nemeni. Samozrejme ide aj o suhru vsetkych latok v danej potravine a tak ako mozu byt nebezpecne niektore vyrobky “od cloveka”, tak moze byt nebezpecne aj kadeco “prirodne”, zvlast ak nevieme ako a kde to bolo pestovane atd.

      Neobhajujeme clankom ani brutalne sprocesovane potraviny, ktorych zoznam ingrediencii by bol pri normalnej velkosti fontu na celu A4ku, ide len o to aby sa ludia zamysleli pred tym ako najblizsie nieco zavrhnu “lebo to ma Ecko”. Mat napr. na vyber horcicu len z horcice a horcicu o tom istom zlozeni ale dofarbenu kurkuminom, tak si vyberiem tu “dofarbenu” a nie kvoli farbe, ale kvoli tomu, ze viem ze kurkumin moze mat pozitivne ucinky. Ze ju tam vyrobca da, je napr. v tomto pripade pravdepodobne len kozmeticka zalezitost a bubaka by som v tom zbytocne nehladal.

      • NN január 21, 2014 at 13:35 #

        OK, vysvetlenie beriem a súhlasím. Snáď ťa budú citovať a tento článok si prečíta čo najviac ľudí, ktorí éčka zbytočne démonizujú.

    • tool-N apríl 19, 2014 at 17:50 #

      K poslednému odstavcu – ako sa bude “biologickým účinkom” líšiť napr. ak tam budem mať 300 mg karotenoidov na kg, lebo do toho bola pomletá mrkva, alebo tam bude presne to isté množstvo, ale pridané, lebo výrobca to chcel mať žlté?
      Je to úplne jedno.
      E-fobici ako ich mám odpozorovaných sa delia na cca. 2 skupiny – prví hejtujú VŠETKO, kde je nejaké E číselko, koniec koncov sme mali možnosť tento typ univerzálneho hejtu vidieť priam mediálne propagovaní napr. v shov “Jste to, co jíte” (pamätám si názov správne?) kde im bol vyslovene ponúkaný tento jednoduchý recept. Druhí hejtujú konkrétne “vybrané čísla”, a to často na báze v spame obiehajúcich “poplašných správ”. Z prdele skús vyrobiť spam o E30x a rozoslať stúpencom života v tieni megadávok céčka ako univerzálneho lieku na všetko, o pár dní zistíš, že susceptibilnejšia časť z nich bude suspektne pozerať na všetko, kde bude to ich chcené Cčko označené E číslom :D
      Čaro nechceného napr. je, že by si našiel “zlé Ečka”, ktoré sa smú použiť len na presne dané účely a so stanoveným limitom, ako sa voľne nachádzajú v čisto prírodnom matroši v dávkach nepredikovateľných, miestami značných. A si s E-hatom v prdeli :D

  4. Bananovnik január 21, 2014 at 16:16 #

    … samozrejme nie vsetky Ecka su zle, ale do potravin sa bezne tie zle dostavaju, tak sa nie je comu cudovat. A samozrejme, tie Ecka su primesy cize na 90% chemicky vyrobene latky. A nikde sa neuvadza ako je ta primes naviazana plus aku ma cistotu (pochybujem ze 100%) a nepochybne sa nebavime o cucoriedkach ale vyrobkoch, kde sa primesy ucelovo pridavaju. , presne ako pises na zaciatku, cize neboli v potravine pred tym ale boli tam umelo pridane, o tom uz tvoj clanok nikde nepise. Takisto by pre spotrebitela bolo zaujimave vediet percentualny pomer resp. mnozstvo, kolko primesy potravina obsahuje … a na zaver maly priklad … na tvojom cucoriedkovom obale, na konci, je napisane ze FRESH AIR je E941 (dusik), E290 (oxid uhlicity) a E948 (kyslik) … to su samozrejme rovnako bludy, pretoze pod fresh air si predstavujem nieco ine ako nic nehovoriace pojmy. Totizto fresh air ma tiez nejaky pomer svojich zloziek. Cize zavadzas.

    • Žrútik Nenažraný január 21, 2014 at 16:51 #

      1. dostavaju sa do nich ako tie prospesne, tak niekedy aj tie menej, ci rizikovejsie. tvrdit ze kazde Ecko je zle je hovadina a tym komentarom akurat dokazujes ze si nepochopil

      2. pointa celeho pridavania aditiv do vyrobkov je prave v tom ze s tym ide ruku v ruke nejaky benefit, ci uz vylepsujuci dany vyrobok, alebo posobiaci poziticne na nase zdravie (fortifikovane potraviny su dnes celkom beznym javom a ma to svoj zmysel).

      3. ak si sa na ZS nestihol naucit co su hlavne zlozky vzduchu, je mi to luto, no tvrdit kvoli tomu ze je nieco v clanku zavadzanie je pekne mimo

  5. vlado január 21, 2014 at 20:20 #

    “Má to samé éčka to nekupuj”, je fráza ktorú určite nepočul každý, choď sa niekedy pozrieť do hypermarketu a ak tam nájdeš 3 ľudí ktorý pozerajú na zloženie výrobkov, tak si môžeš gratulovať. Samozrejme to tvrdenie je hlúposť a v tom s tebou súhlasím. Ale ty na tomto tvrdení postavíš celý článok a dookola omieľaš že nie všetky ečka sú zlé, z toho logicky vyplýva že sú aj nejaké zlé, všakže. k tým si sa už tak nejako nevyjadril. a argument na záver v podobe chemického zloženia čučoriedky? to myslíš vážne?
    vieš, keď som bol mladý, jogurt vydržal 2 dní, dnes má spotrebu jeden miesiac. ten jogurt je nadopovaný “éčkami”, a pochybujem že je to vitamín c.
    dávnejšie som čítal nejaký rozhovor s Barabášom, to je skvelý slovenský režisér. hovoril ako sa rozprával s dlhoročným správcom vysokohorskej chaty v Tatrách. hovoril že tam má dve suché záchody, jeden je otvorený pre hostí, druhý zavrie, obsah posype vápnom a vyčistí. takto tie záchody strieda. no a zaujímavá je časť kedy spomína že voľakedy trvalo dva týždne, kým tie záchody prestriedal, dne to trvá mesiac. tie hovná jednoducho sú tak konzervované dnešnou “modernou” stravou že trvá dvakrát toľko kým to vápno tie sračky spracuje.

    • Žrútik Nenažraný január 21, 2014 at 21:11 #

      ste uz druhy, ktory maproblem s tym ze clanok je postaveny na hysterii niektorych ludi. ved si otvorte google a zadajte nieco ako “len bez ecok”, alebo “ecka skodia” ci nieco podobne. pripadne skocte na fora kde sa zdrzuju prevazne mlade maniny. vypluje vam hrce clankov – prejdite na diskusie pod nimi. takmer v kazdej sa najde hned niekolko ludi, ktori surovo zavrhuju vsetko a zastavaju nazor ze kazdemu Ecku sa treba vyhnut (mimochodom aj tu v diskusii sa uz taky nazor vyskytol).

      zaver je az po tej cucoriedke a rovno tam piseme ze nie su samozrejme vsetky Ecka neskodne a niektorym je naozaj lepsie sa vyhnut, no to nie je dovod na demonizaciu kazdej pridanej latky.

      jogurt a mliecne produkty celkovo vobec nemusia byt nadopovane Eckami aby vydrzali dlhsie ako kedysi. odporucam diskusiu s niekym z mliekarni – dlhsia trvanlivost sa da dosiahnut pri mliecnych vyrobkoch cisto novymi technologickymi postupmi a vdaka pokroku pri tvorbe obalov bez pridavania dalsich latok. prave ta kratsia trvalivost “kedysi” bola niekedy sposobena napr. aj slabsimi hygienickymi podmienkami pri vyrobe.

      btw: snad nejdeme na zaklade tvrdenia nejakeho chatara o vykaloch v dokumente o horach teraz vyvadzat zavery o aditivach? :)

    • tool-N apríl 19, 2014 at 17:58 #

      Ehm, ako horolezec by som skromne podotkol, že stravu horolezca na chate by som označil v ktoromkoľvek období skôr za efektívnu ako za zdravú :D a v jej podstate sa za posledných 50 rokov nič nezmenilo… alebo možno aj 150 :D
      takže to bude dojem-pojem
      keďže na vysokohorskej chate je 90 % ľudí stable staff, koľko % hovna je “dolniackeho” pôvodu a koľko miestneho?

  6. vskiper január 21, 2014 at 20:30 #

    Jasne ja rozumim, ze ne kazde Ecko je fuj (mimochodem do domaci zavareniny si clovek taky ecka prida, aby je nemel cerne a tuhe se 101% cukru). Na druhe strane nikdy by me nenapadlo, ze mi muzou prodat i titanovou belobu (E171). Reseni tedy je vymazat (nesledovat) ecka, ktera jsou v cerstve utrzenem ovoci, ale naopak se zamerit na hajzly, ktere jsme driv znali jen z detektivek a ted je s poker face nacpou detem do presnidavky.

    • tool-N apríl 19, 2014 at 18:18 #

      Kontrolná otázka. Čo zlé je akože na parenterálnom príjme oxidu titaničitého? Bavme sa o podstate :)
      Mne je do rehotu, keď tu niekto démonizuje DNEŠNÉ aditíva, pričom vyzdvihuje situáciu z obdobia, čo ja viem, predvojnového ako “bezéčkovú”, pričom práve vtedy sa prichádzalo na to, ako látky s ľaliovo čistou akútnou toxikológiou (čo bola už vtedy podmienka) epidemiologicky významne zdvíhali spravidla určité karcinómy. BTW aj vtedy bolo posudzovanie vplyvov miestami dostatočne prísne: maslová žltá napr. bola zakázaná po zistení karcinogenity na *myšiach*. To bolo niekedy v 40. rokoch. (Doplnková informácia: ak niečo pôsobí ako karcinogén na myš, neznamená to, že to bude tak pôsobiť na potkana, mamuta, tuleňa, …)
      Do dnešných dní je klasifikovaná iba ako MOŽNÝ karcinogén. Povedané pekne z plných pľúc, je zrejme menej škodlivá, ako hocijaká domáca údenina, keďže podstatou údenia je vlastne “naformátovanie” žranice zmesou arénov vznikajúcich pri tlení v udiarni, mnohé z nich sú karcoše DOKÁZANÉ. Nikdy sa nepodarilo naškriabať dáta na to, aby sa karcinogenita metylovej žltej dokázala. Doložené máme iba dermatitídy u vnímavých osôb. Väčšina normálnych ľudí bude mať kontaktnú dermatitis napr. aj zo žihľavy, pričom si z nej mnohí robia – šalát… :D
      Mimochodom, 70 rokov nepoužívanou maslovou žltou s nikdy nedokázanou škodlivosťou strašia Ehaterské weby dodnes…

  7. marek január 22, 2014 at 10:06 #

    Dobre idiotsky clanok. Chapem v nom aj tu stipku ironie, ktoru chce podat na tuto temu, ale autor sa velmi myli.

    Nechcem rozoberat neskodne/prospesne a skodlive Ecka. Na tu temu je informacii dost.

    Porovnavat ale zlozenie cucoriedky s po jednotlivych substanciach mi pride az zvrhle.

    IDE tu hlavne o to, ako sa jednotlive Ecka ziskavaju. T.j. ako komplikovana je castokrat ich hromadna vyroba a chemicky proces, ktory za tym stoji.

    Krasny priklad ako mozno vyuzit umelo ziskane substancie su Eckove sunky (10-15 Ecok) s 50% masa. Vyzera ako sunka, vonia ako sunka, ba aj chuti ako sunka. Ale SUNKA to nie je…

    Tazko vobec uverit, ze tento clanok pisal niekto iny ako potravinarska lobby… Hnus velebnosti.

    • Žrútik Nenažraný január 22, 2014 at 14:32 #

      vidite niekde v clanku vetu v zmysle “kupujte sunky ktorych zoznam prisad je na celu A4ku a maju ledva 50% masa?”. samozrejme ze nie. tak prosim nerubte jedno prazdne obvinenie za druhym. trpite typickym neduhom ludi u nas – neskutocnou domyslavostou a paranoiou.

      to, ako sa jednotlive Ecka ziskavaju nehra rolu. na konci procesu je cista latka a je uplne jedno ci je z chlpov z prasata alebo stavnateho citrona. chemicke zlozenie je jedno a to iste a pokial je to cista latka tak tam nic ine proste nie je – ziadna stopa po tom odkial ta latka pochadza.

      mimochodom zmysel clanku vam ocividne uplne usiel – pointa je aby sa nedemonizovali zbytocne vsetky Ecka kedze mnoho z nich je prospesnych a v reali su to len chemicke substancie ktore dostali povolenie na pouzitie pri vyrobe potravin + nejake oznacenie. preto ten priklad s cucoriedkou – ta “chemia” je proste vsade ci sa vam to apci alebo nie a ci to pokladate za zvrhle alebo nie. naucte sa s tym zit.

  8. Fero január 22, 2014 at 15:00 #

    Ze teraz sa v potravinach setri, a potraviny su skor sracky je viditelne na prevaznej casti sortimentu v obchodoch.
    Dnes priemysel tvori stabilizatory s cielom, aby v 1 kg masa udrzali pol litra vody a mohli ho predat ako 1.5 kg masa. Ryby podobne. Co potravina to nejaky podvod s cnemikaliou, ktora tam nema byt.
    Clanok je dobry, ale ma zasadne negativum. Akoby sa poniektorym naznacuje ze vyhrady voci potravinam su dielom hlupakov. Aj niektore prispevky su v duchu “ked to niekto sleduje je hlupak a ja viem ze vsetko je super” – vid mozkovnu “atomy”.

    Len donedavna (do padu zeleznej opony) sa rakusania stazovali na nekvalitne potraviny – pretoze to bolo rakusko, ktore bolo odpadliskom nekvalitnych potravin. Dnes to tak nie je. Dnes je tym odpadliskom slovensko.

    Nehrajme sa tu na to ze co sa tyka potravin je vsetko v poradku, lebo nie je.
    Ecka – v pohode, ale to ze ecka su substituciou beznych chemickych zlucenin ktore nie su skodlive NEZNAMENA – atome – ze potraviny ktore sa tu predavaju su v poriadku.

    • Žrútik Nenažraný január 22, 2014 at 15:14 #

      Clanok nie je o tom ake ptoraviny mame/nemame v obchodoch – je len o tom, ze nie kazde Ecko je zloba a to ze nieco nejake obsahuje z toho este nerobi zlu potravinu (niekedy to moze byt skor naopak).

      Ono by to tam samozrejme sadlo do clanku este spomenut aj kvalitu potravin, uviest nejake priklady atd, no to by sa potom patrilo aj rozobrat vacsinu Ecok, spravit nejake listy tych prospesych a tych menej, ci priam negativnych, spomenut ake vsemozne prakticky vyrobcovia pouzivaju atd, no to by bolo na celu knihu, nie len jeden clanok.

      Podstatou bolo pre nas len upriamit pozornost na to ze nie kazde Ecko je zloba a ich prehnane demonizovanie dnes je casto len bububu efekt z neznalosti, nezaujmu, ci naopak prilisneho zaujmu (napr. vyrobcovia drahsich potravin si frazami ako “bez konzervantov” celkom pekne ospravedlnuju vyssie ceny, pricom ale zlozenie vyrobku moze byt totozne s lacnejsim).

      Su zle aj dobre aditiva a preto treba rozlisovat presne co je v com a ake mnozstvo a nie nieco hned odmietat len preto lebo sa niekde suchlo ze “Ecka su zloba”.

  9. tvoja február 11, 2014 at 22:35 #

    sú laboratórne vyrobené látky totožné s látkami prírodného charakteru? – to reagujem na obrázok s čučoriedkami. ďakujem

    • Žrútik Nenažraný február 11, 2014 at 22:57 #

      ano su. jedna chemicka latka bude stale ta ista bez ohladu na to ci vznikla “v prirode” alebo v laboratoriu. jej chemicky vzorec sa nemeni.

      • Jarmil Prdel máj 20, 2014 at 18:39 #

        Ne nejsou. Je naprosto bláhové se domnívat, že když uděláte analýzu látek obsažených v libovolné potravině a pak vezmete tyto látky synteticky vyrobené a smícháte v příslušném poměru tak obdržíte onu potravinu. Vznikne pouze hnusná, nechutná, energeticky prázdná sračka.
        Ale jinak si jezte co chcete, chemiku.

        • Skeptický Žrútik máj 27, 2014 at 22:27 #

          Jedna vec je obsah nutrientov, druha vec je proces tvorby potraviny. Clanok je o tom, ze Ecko je skratka len chemicka latka pouzita v procese vyroby a niekde netvrdiem ze ak zoberiete vsetky latky ktore tvoria jablko a zmiesate ich tak z toho bude jablko. Bude z toho energeticky a nutricny ekvivalent jablka a ako taky bude mat vacsinu podobnych ucinkov na organizmus, no nebude to jablko, lebo proces vyroby bol iny. Z chemickeho hladiska to ale bude ta ista zmes latok, len v inej forme.

  10. Petra marec 16, 2014 at 12:16 #

    Precitala som si clanok a tiez celu diskusiu k nemu. Citujem tri hlavne vyroky, s kt. nesuhlasim, kto uz si pojde dohladavat cim boli krmene zviera, kt. si kupil z velkochovu? Kde ma istotu, z ktoreho zvierata je ten konkretny kus masa, co si kupil? A cim bolo to zviera krmene x rokov? Ake rastove hormony mu boli pichnute etc.. A mmch., kto urcuje tie spominane normy?

    • Skeptický Žrútik marec 16, 2014 at 12:31 #

      1. kto chce, dohlada si to. opacne by sa dalo pisat – “kto si uz len pojde za farmarom zistovat cim zviera krmil a ako zilo”? dalsia vec je, ze farmar moze na taku otazku odpvedat cokolvek a nemate si to ako overit. oproti tomu ak su raz pre velkochovy iste normy a tie dodrziava, su o tom zaznamy, robia sa kontroly atd.

      2. rastove hormony su v EU zakazane – ale to chce vediet hladat informacie aj z oficialnych zdrojov a nie len konspiracnych webstranok (vid. napr. zhrnutie na http://ekonomika.sme.sk/c/761968/eu-zakazala-pouzivanie-rastovych-hormonov-pre-dobytok.html – cele znenia noriem a vyhlasok samozrejme k dispozicii na oficial strankach EU institucii)

  11. dagi apríl 19, 2014 at 15:12 #

    Urcite je dobre ked existuju informacne clanky na tuto temu aj z toho skeptickejsieho hladiska. Na internete je vela roznych clankov, su to rozne sarlatanske ktore si cucaju svoje teorie z prsta alebo chybnou interpretaciou vedeckych clankov. Treba trochu rozmyslat co je pravda a co nie :). Ja mam rad podcast Nutrition Diva, je zatial najvyvazenejsi zdroj informacii na tuto temu. Je zial iba v anglictine ale ma prepisy relacii na webe.

    Verim tomu ze existuju ludia ktori zredukuju komplexnu zdravovedu a uvazovanie na slepe vyskrtavanie “eciek” zoz zivota ako pise clanok.

    Ale to “citanie etikiet” nie je o hladani kodu Exxx. Je to o hladani konkretnych veci – glutamaty a dochucovace, konzervanty, potravinove farbiva, atd ktore su potencionalne nezdrave.

    Dalej je to aj o poradi poloziek (co viem, tak prva zlozka je zastupena najviac a posledna najmenej). Napriklad ak nieco ma v zlozeni cukor alebo sol na prvom mieste, tak to asi nebude uplne zdrave, ze :).

    A to sa tyka vsetkych zloziek, lebo nie vsetko co nie je Ecko je zdrave (a naopak). Vysoky obsah palmoveho ci “rastlinneho” (teda vacsinou palmoveho) tuku tiez nie je dobry. Urcite sa daju najst aj ine priklady neeckovych bomb.

    Dilemy su v sucasnosti okolo kokosoveho oleja/tuku. Na jednu stranu rozne ekopseudovedecke stranky ho vyzdvihuju ako zlaty gral, a vedecke stranky tvrdia ze je rovnako zly ako palmovy olej/tuk. Problem je v tom ze sa zatial vedecky nepotvrdilo/nevyvratilo ani jedno ani druhe. Ale ked v obchode vidim, aky je drahy, tak mi to pride v prvom rade ako dobry kseft…

    • Skeptický Žrútik apríl 19, 2014 at 15:16 #

      v podstate nemozme inak ako suhlasit. akurat ze to citanie etikiet je pre mnohych naozaj len o tom hladani kodov zacinajucich na E. v praxi som videl uz niekolkych ludi, ktori zavrhli potravinu krz to ze tam bolo nejake Ecko, ale do kosika hodili veselo tie, kde dana latka nie je napisana v skratenom “E kode”, ale celym nazvom. bohuzial, ludia su casto tak nejak lenivi premyslat.

    • tool-N apríl 19, 2014 at 18:29 #

      Synu, čo je podľa teba také strašne zlé na kyseline glutamovej a jej soliach, látke organizmu vlastnej, zložke bielkovín???
      Antiglutamátová hystéria je PRESNE krásnym príkladom toho, kde sa antiE hejtri a ich ideológovia kapitálne sekli.
      To by si totiž musel doslova škodiť aj sám sebe a musel by ťa zabíjať tvoj vlastný metabolizmus :D

      • dagi apríl 20, 2014 at 02:13 #

        Dalo sa to napisat aj slusnejsie, takyto pristup moc neslusi serioznemu mediu.

        O glutamate som vedel len z medii, bral som ho ako aditivum do potraviny a nenapadlo ma ze je beznou sucastou metabolizmu. Na wikipedii je ale stale uvedene “. Pozor by si tedy měly dát hlavně rodiče dětí do 3 let, u kterých se glutamát jako zvýrazňovač chuti ve stravě jednoznačně nedoporučuje.” a uvadza sa “Syndrom čínské restaurace” alebo Kwokova nemoc, aj ked nie je dokazatelna priama suvislost s glutamatom. Takisto je uvedene “Bylo však sledováno, že konzumace glutamátu u experimentálních zvířat i u lidí potlačuje pocit sytosti a způsobuje tak přejídání.”. Takze zase az tak koser to asi nebude.

        Ja o glutamate viem z dvoch prirodnych zdrojov -> jeden je v parmezane, a druhy je v japonskej miso polievke ktorej zaklad sa pripravuje luhovanim rias prave pre ziskanie uvedeneho glutamatu (bol som na workshope japonskeho sefkuchara).

        • tool-N apríl 20, 2014 at 12:25 #

          Nie som stúpencom slušnosti. Som stúpencom násilného nabúchania poznatkov do hláv, v ktorých absentujú, za súčasného zhovadenia osoby s absentujúcimi poznatkami – mierna šikana je na mieste, v dobe, keď “prísť vyskúšať” na skúšku sa rovnalo tomu, že takýto “skúšač” už nemusel ďalší raz ani prísť a index pod oknom profesorovej kancelárie sa zbieral potichu a s hanbou a nie s úmyslom ísť mu to nasoliť na študijné vyzerala úroveň absíkov drobátko inak ako dnes. Blbosť musí spôsobovať citeľnú ujmu. (Mimochodom, tieto praktiky obľubujú aj slávni britkí Briti, drsní ako šmirgle :D.)
          Na poznatok, že kys. glutamová je základnou súčasťou bielkovín, stačí stredná škola a zoznam proteinogénnych aminokyselín:
          http://sk.wikipedia.org/wiki/Aminokyselina
          Mimochodom, to “jednoznačné neodporúčanie” nie je odzdrojované :D and in my humble opinion naň nie je žiadny dôvod. Zdrojom onoho tvrdenia na wiki je zrejme tento odkaz: http://www.zelenahvezda.cz/pacientska-sekce/p-zdravy-styl/glutamat-sodny-povery-a-pravdy kde ale o nijakej “jednoznačnosti” nie je ani slovo, to už bola zrejme “ľudová tvorivosť” autora článku na wiki. Podobné odvážne ultimatívne tvrdenia napr. žiadny zo súvisiacich článkov na anglickej wiki neobsahuje, inak povedané, v Česku článok písal agilný MSGfobik a ešte mu na to nedošli :D zato tam majú lapidárne zhrnuté výsledky double-blind pokusov na osobách, ktoré sa samy označili ako reaktívne na glutamáty a ukázalo sa, že – neboli :D (obzvlášť ten s reakciou na placebo mi prišiel ironický).
          Koniec koncov, príjem kyseliny glutamovej je v skutočnosti neustrážiteľný, keďže je vo všetkom…
          Takisto je možné s úspechom pochybovať o tom, že by Mother Nature evolučne fixovala pozitívnu reaktivitu na chuť látky zdraviu škodlivej, to by predsa bolo znevýhodnenie.

    • NN apríl 20, 2014 at 13:52 #

      K tomu kokosovému tuku – ktoré vedecké články ho označujú za zlý? Kedysi sa za zlý označoval akýkoľvek živočíšny tuk a odporúčali nám margaríny s transmastným tukom. Ja si kľudne dám maslo, kokosový olej a odtučnené mliečne výrobky určite kupovať nebudem.

  12. Mak október 26, 2014 at 18:36 #

    Dobry clanok.Tiez som kedysi nekupoval potraviny ked som videl ecka.Az neskor som zistil to co je napisane v clanku.

Trackbacks and Pingbacks

  1. Bullshithunter: vitamíny - prírodné vs. "umelé" » Žrádielko - február 21, 2014

    […] Hejtuje sa tak cukor, vitamín C, antioxidanty, … vlastne dnes už takmer všetky vitamíny. Následne sa tieto názory a tvrdenia potom veselo papagájujú všade po internete (vrátane diskusie k nášmu článku o “Éčkach”). […]

Leave a Reply