Prečo “osobná skúsenosť” nie je dostatočný dôkaz?

10 Mar

Odvolávanie sa na osobnú skúsenosť je pre ľudí prirodzené a veľmi časté. Robí to každý – svet totiž vnímame z veľkej časti subjektívnou optikou v rámci vlastných zážitkov a skúseností. To je úplne v poriadku. Čo už však v poriadku nie je, je keď niekto predkladá osobnú skúsenosť ako dôkaz pre nejaké tvrdenia a navyše takýto “dôkaz” pokladá za nie rovnako silný, ale ešte silnejší ako napr. vedecké štúdie.

Je to chyba. Osobná skúsenosť je niečo, čo ako dôkaz neobstojí takmer nikdy. Prečo?

1. Každý žije inde a inak.

Niekto je obklopený určitým javom, iný sa s ním naopak nemusí nestretnúť ani raz za celý život. Z hľadiska osobnej skúsenosti, ale obaja pokladajú danú vec za čosi zaškatuľkované a nemenné, no pri tom úplne opačné.

Príklad? Janko žije v meste X, kde je nemocnica s arogantným a hlúpym doktorom, ktorý sa k pacientom správa ako k handrám. Ferko naopak, žije v meste Y, kde je nemocnica s doktorom, ktorý je vľúdny, výborný odborník, k pacientom vždy milý a navyše neskutočne trpezlivý.

Osobná skúsenosť Janka je, že doktori sú hovädá a radšej ide hľadať šarlatána lebo mu Anička povedala, že liečiteľ odvedľa je k ľuďom milý. Osobná skúsenosť Ferka je, že doktori sú super a že vyriešia všetko s pochopením, radi veci vysvetlia a navyše vždy pomôžu a vyliečia.

Dá sa z osobnej skúsenosti jedného z nich robiť nejaký záver? Samozrejme že nie.

2. Ľudia sú veľmi ľahko oklamateľní.

A to ani nie niekým cudzím, ale kľudne aj sami sebou.

O tom ako sa s nami náš mozog a zmysly radi zahrávajú sa už natočilo nechutne veľa dokumentárnych filmov či krátkych videí, napísalo mnoho kníh a článkov, či blogov.

Veľa týchto efektov, ktoré môžeme označiť ako “skreslenie vnímania“, má aj pekné pomenovanie a sú celkom dobre zdokumentované- McGurk effect, Dunning-Kruger effect, … celé by to bola téma nie na článok, ale aj na sériu kníh.

Podstatné je uvedomiť, si, že na naše zmysly ani zďaleka nie je taký spoľah, ako si mnohí myslia. Osobná skúsenosť je však vnímaná prakticky len vlastnými zmyslami. Máme niekde istotu, že nás len práve neoklamali?

3. Určovanie príčin

Ak zmysly odvedú svoju prácu ako majú, nastupuje ďalší “problém”. Ľudia sú všeobecne bez použitia vedeckých postupov a metód veľmi, ale naozaj veľmi zlí v hľadaní príčin rôznych javov.

Mesiac nezapršalo, smutný indián zatancoval “tanec dažďa” a do hodiny prišla búrka. Kmeň mu teraz bozkáva nohy a velebí ho ako magickú bytosť. Bol však ten dážď dôsledok tanca? Klimatológ by vám to vysvetlil veľmi rýchlo. Šaman by mu však neuveril. Videl to predsa na vlastné oči.

Teta Anča je celý život zdravá a pri tom fajčí jednu cigaretu za druhou a každé ráno si dá slivovicu na štart. Je jej dlhovekosť dôsledok cigariet a alkoholu? Ani náhodou. Dožila sa dlhého veku nie vďaka, ale “napriek” tomu ako so svojím telom zaobchádza. O tom, že popri tejto jej “medicíne” ešte hltá lieky na tlak, cholesterol, má operovaný kĺb, atď … o tom sa vždy takticky pomlčí. Nebudeme sa predsa zbytočne vyrušovať pri hľadaní príčiny dlhovekosti jednej babky, úvahami o modernej medicíne a jej vplyve na dlhšiu priemernú dĺžku života.

Dajme ale ťažší kaliber – “z aktuálneho života”. Miško vyzeral byť zdravé dieťa. Zaočkovali ho a zrazu bum, autizmus. Dôsledok vakcinácie? Štúdie to nepreukázali, práve naopak – žiadnu súvislosť medzi očkovaním a autizmom nepotvrdili. Zhodou okolností je však napr. daná dávka očkovania podľa očkovacieho plánu v období, kedy sa na deťoch prejavujú prvé príznaky autizmu. Vysvetlite to však niekomu, kto to pochopiť nechce a bude argumentovať “osobnou skúsenosťou”.

Krásnym príkladom toho, ako si ľudia vyberajú bez ďalších dôkazov len to zdôvodnenie, ktoré chcú, je scéna z filmu o Johanke z Arku.

V praxi si zo stoviek, tisícov, či až desiatok tisícov rôznych možných príčin, človek vyberie jeden jediný a jemu prisúdi na základe osobného dojmu vybraný účinok. Všetky ostatné vplyvy pri tom odignoruje. Nakoľko to je asi presné?

Čo je teda dôkazom ak nie osobná skúsenosť?

experiment

Zjednodušene povedané – to, čo eliminuje spomínané nedostatky a ponúka nám neskreslené dáta (resp. čo najpresnejšie). Ako to dosiahnuť?

1. Eliminácia vonkajších faktorov – izolácia

Bylinka X má vraj pozitívny účinok proti nejakej chorobe. Aby sme zistili v čom to bude, analyzujeme čo za látky sa v danej bylinke nachádzajú, na základe dostupných znalostí skúsime určiť, ktorá látka by za tým mohla byť. Izolujeme ju, spravíme s ňou testy “in vitro” (v skúmavke) a pokiaľ sa daný efekt preukáže, postupujem ďalej k testom na zvieratách, a časom aj ľuďoch. Pri tom skúmame ešte veľkosť potrebnej dávky, toxicitu, nežiadúce účinky atď.

Ak je látka naozaj účinná a zároveň účinnejšia ako doteraz známe liečivá, jej izolovaná forma sa po istom čase dostane do predaja ako liek. V presnej dávke v každej tabletke. Ja viem, trošku odbočka od témy. Prečo?

Ak by sme na to šli nie vedou, ale osobnými skúsenosťami, môže nastať napríklad takáto situácia.

Babka Anka pije na svoje zdravotné ťažkosti čaj z bylinky X. Zbiera ju vo svojej záhradke. Zloženie pôdy a látok v nej, je také, že jej bylinka obsahuje dostatok účinnej látky a naozaj jej pomáha. Poradí to teda aj vnučke. Jej vnučka ale býva 100km ďalej. Tam už má inú pôdu, a aj iný poddruh bylinky. V bylinke tak nie je účinnej látky dostatok, alebo tam nie je vôbec. Pre vnučku a aj pre jej babku je to však stále len “tá bylinka”. Nie sú botaničky, agronómky, ani expertky na chémiu atď.

A čo ešte lepší prípad? Babka má pôdu kontaminovanú látkou, ktorá sa v danej bylinke ani normálne nevyskytuje, no v dôsledku kontaminácie sa v tej jej nájde. Babkina osobná skúsenosť s danou bylinkou následne vôbec nie je o danej bylinke, ale o niečom úplne inom.

Čo najväčšia eliminácia vonkajších faktorov (v tomto prípade nie len pôda, či presný poddruh rastlinky, lokalita z ktorej je, ale aj presná fixácia na jednu látku a jej dávkovanie) môže znamenať priepastný rozdiel vo výsledkoch.

Bohužiaľ v reáli mnoho vecí dokonale izolovať nejde, resp. ide to len zriedkavo. Ak chceme napríklad robiť štúdiu o účinkoch rôznych potravín, ši stravovacích systémov na zdravie človeka, úvodnú hypotézu, ku ktorej sme dospeli po úvahe a prihliadnutiu k známym faktom, by sme mali overiť v praxi a tam nevieme všetko eliminovať tak ako by sme chceli.

2. Veľká vzorka

Aby nedošlo k skresleniu výsledkov kvôli nejakým vonkajším, či dokonca individuálnym faktorom, mali by sme siahnuť po čo najväčšej a najrôznorodejšej vzorke. Čím väčšia testovaná vzorka, tým menšie riziko skreslenia dát.

V praxi je napr. bežné, že nič nie je 100% a rôzni ľudia reagujú na niektoré veci viac, iní menej, či vôbec.

Príklad? Liek, alebo liečebný postup môže napr. zabrať len 80 ľuďom zo 100. Ak by sme mali vzorku o jednom človeku, získame falošný výsledok – buď žiadny účinok, alebo v priemere 100%.  Ani dvaja samozrejme nestačia. Výsledok by bol potom podľa toho, či liek zabral 0%, 50%, alebo 100% – v každom prípade, znovu veľmi vzdialené od pravdy.

V praxi teda namiesto sledovania jedného človeka, či jednotiek, ich sledujeme stovky, tisíce, či až desaťtisíce a viac. 

Do hry vstupujú, ale aj ďalšie faktory – napr. rôzne lokálne (vybraná geografická oblasť, typické správanie, či zvyky určitých skupín ľudí, drobné rasové odlišnosti, atď). Preto je v niektorých prípadoch tiež vhodné spolupracovať s rôznymi tímami vedcov v iných krajinách atď. Získame širšiu vzorku a vďaka rôznorodosti sa znižuje šanca na skreslenie v dôsledku vplyvu nejakého iného ako skúmaného faktoru.

3. Kontrolná skupina

Aby sa dal posúdiť vplyv jednej konkrétnej veličiny ešte lepšie, využíva sa kontrolná skupina. Ak máme 1000 ľudí na experiment skúmajúci účinok nejakej látky, 500 z nich túto látku dostane a 500 nie. Získavame tak kontrolnú skupinu a vieme porovnať ľudí, ktorí nejakú látku dostali s ľuďmi, ktorí nie.

Pre ešte lepší výsledok a elimináciu vplyvu placebo efektu, tých 500, ktorí skúmanú látku nedostanú, dostane “cukrovú pilulku” (placebo preparát, ktorý nemá inak žiadny účinok). Takto získané dáta majú oveľa lepšiu výpovednú hodnotu, lebo eliminujeme aj prípadný placebo efekt, ktorý by mohol inak výsledky celkom nepekne skresliť.

4. Dvojité zaslepenie

V praxi sa prišlo ešte ne jeden neduh a to, že pokiaľ samotný vykonávateľ experimentu (napr. lekár podávajúci testovaným ľuďom preparáty) vedel, či im dáva placebo, alebo účinnú látku z rôznych príčin mohlo dôjsť k ovplyvneniu výsledkov danej štúdie (či už vedome, alebo podvedome).

Zlatým štandardom sa preto stalo aj dvojité zaslepenie, kedy o tom, či dostáva účinnú látku alebo placebo netuší nie len samotný človek na ktorom ju testujeme, ale ani ten, kto mu ju podáva. Eliminuje sa znova, chyba, ktorú môže spôsobiť ľudský faktor a výsledky, ktoré získame, sú ešte presnejšie.

Na konci celého tohto procesu môže byť štúdia, ktorá je s veľkou skupinou ľudí, kontrolovaná placebo skupinou a je dvojito zaslepená. Výpovedná hodnota takej štúdie je už celkom pekná. Eliminujú sa všetky vonkajšie vplyvy, ktoré eliminovať vieme a získavame použiteľné dáta o vybranej látke, preparáte, potravine, alebo čomkoľvek inom, čo sme skúmali.

A potom príde niekto, kto povie, že ho žiadne štúdie nezaujímajú, lebo on má babku, ktorá sa dožila stovky a fajčila 3 škatuľky denne.

Asi toľko k téme, prečo osobná skúsenosť nie je relevantný dôkaz a v porovnaní so štúdiami ním ani nikdy nebude.


10 Responses to “Prečo “osobná skúsenosť” nie je dostatočný dôkaz?”

  1. zuzana marec 11, 2014 at 13:57 #

    Pekne az na to, ze cely clanok je zavadzajuci a extrem sa snazi vybijat extremom. Ten, kto tvrdi, ze medicina je nanic a treba sa liecit len alternativne prehana. Tak isto ako ten, co odporuca slepo verit doktorom a urcite nehladat pomoc v samom sebe v prirode a alternative, pretoze tieto skusenosti nemozu byt podrobene globalnymi skuskami spravnosti. Chapem naco sa snazi clanok upozornit a suhlasim s tym, ze co moze pomoct jednemu, nepomoze druhemu. Nie je vsak taky isty postup aj v beznej medicine? Neskusa doktor, ci Ti nepomoze liek A a ked nepomeze da Ti liek B, ked Ti stale nepomoze da Ti liek C….? V ziadnom pripade neobhajujem cistu samoliecbu, len upozornujem nato, ze clanok nie je objektivny.

    • Skeptický Žrútik marec 16, 2014 at 12:37 #

      toto neustale domyslanie si nenapisaneho ma uz naozaj unavuje. v clanku nikde nie je pisane ze sa ma slepo verit doktorom. nikde. naopak, je tam ako priklad dokonca uvedena aj zla osobna skusenost s lekarom.

      comu sa vsak doverovat oplati je veda. ma svoje postupy, svoje metody na ziskanie co najpresnejsich dat, a ich vyhodnotenie + kontrolu ci nedoslo k chybe ci sfalsovaniu. nic z toho ani osobna skusenost, ani sarlatani a alternativna medicina neponukaju. ak si mam vybrat, ci budem verit faktom a dokazom alebo prazdnym nepodlozenym reciam, vyberam si to prve.

      klasicka medicina nikde netvrdi ze nejaky liek zaberie na 100%, dokonca ani pri vysokoucinnych preparatoch. vdaka vede totiz vie, ze moze nastat X roznych pricin, preco sa tak udeje. oproti tomu sarlatan ma jednu jedinu metodu a o tej hlasa ze je 100% liekom na vsetko.

      objektivny tu bohuzial nie je prave vas komentar a nie clanok

      • Kamil marec 24, 2014 at 22:00 #

        Prečítaj si knihu od John Virapen: Vedľajší účinok smrť a ak ťa to nevylieči z tvojich idealistických názor na vedu ako niečo všemocné, tak si potom naštuduj, ako pomáha placebo efekt. A na záver, komerčne najúspešnejším liekom všetkých čias je aspirín, inak odvar z vŕbovej kôry. Ako na také čosi prišli ľudia predtým, keď o nejakej vede nikto ani nechyroval?

        • Skeptický Žrútik marec 24, 2014 at 22:27 #

          K Virapenovi je hadam aj zbytocne pisat. Podobnych konspiracnych smradov, ktori si vdaka hlasaniu podobnych bullshitov robia pekny biznis je dnes vsade plno. Tento je z tych znamejsich a uspesnejsich. Skoda ze ludia, ktori citaju tie jeho pamflety, si aj nedaju trosku rpace s overenim si tvrdeni ktore tam predklada. Radsej mu len slepo veria vsetky somariny co popise.

          Mimochodom – kompletne ti usiel zmysel clanku. Tam sa ani zdaleka nepise ze nemame nic skumat, prave naopak, ze ak niekto ma osobnu skusenost s niecim, tak je na mieste snazit sa urcit o co presne sa jedna a ak sa najde nejaky pre nas pozitivny ucinok – vyuzit ho vo svoj prospech ako to najlepsie dokazeme – izolaciou ucinnej latky, jej premenou na liek, vykonanim studii a zavedenim do praxe. Ano, prave aspirin je krasnym prikladom.

  2. tibor marec 24, 2014 at 23:31 #

    zdravim,
    gratulujem k uverejneniu clanku na sme :)
    Ked som pred rokom a pol pocul prvy krat o prekyseleni, a chcel som najst nieco normalne o tejto teme. Musel som hladat v googli po anglicky(po slovensky mi google vyhodil same chujovini), aby som sa dozvedel fakty.
    Som rad ze existuju taketo stranky.
    Drzim palec.

    • Skeptický Žrútik marec 24, 2014 at 23:34 #

      Dakujeme :)

  3. peter marec 25, 2014 at 12:45 #

    Velmi pekne napisane zaklady. Zislo by sa doplnenie o tom, ze kedze nie kazda studia je si rovna, existuju nastroje ako systematic review a meta-analyza.

    • Skeptický Žrútik marec 25, 2014 at 14:57 #

      Dakujeme. O tom ako narabat so studiami – prikladat im vahu, citat ich a interpretovat ich vysledky + na co si dat pri tom pozor, to je tema na cely dalsi clanok (snad casom pridame aj ten). Bohuzial totiz ani to ze je nieco meta-analyza este neznamena automaticky ze je to extremne kvalitne z hladiska informacnej hodnoty. Stretli sme sa uz davnejsie s jednou (tusim o akupunkture), kde boli pouzite velmi podivne statisticke metody a vyber relevantnych studii silno zavanal cherry pickingom. O tom ze vypovedna hodnota kazdej meta-analyzy navyse zavisi od vypovednej hodnoty studii ktorych vysledky zahrna, je asi aj zbytocne vraviet :)

      Celkovo je problematika studii dost rozsiahla tema, preto sme to nechceli v jednom clanku az tak komplikovat.

Trackbacks and Pingbacks

  1. Bádateľove anekdoty na dobrú noc | Lovci šarlatánov - jún 15, 2014

    […] 1. Anecdotal evidence = no evidence… Osobná skúsenosť nie je vedeckým dôkazom alebo ako pán Christopher Hitchens povedal : ,,What can be asserted without evidence can be dismissed without evidence. “ Ja si bádateľov článok nemám ako overiť, rovnako ani vy a ani jeho fanúšikovia. Presne preto sa osobná skúsenosť považuje za irelevantný argument, rovnako tak pre aj proti. Viac na [8]. […]

  2. Prečo nejesť pečivo? - Diéty - strava . eu - december 9, 2014

    […] sú totiž tvory blbé a racionálne uvažovanie u nich pokrivkáva. Osobnú skúsenosť podobného typu si spravidla vyložia vo väčšine úplne zle. Ako to […]

Leave a Reply