Bádateľ, alebo len zberač návštevnosti a obchodník?

20 júl

Asi málokto, kto sa pohybuje v oblastiach výživy, stravy a zdravia na slovenskom internete, nepozná web badatel.net. Ten sa v súčasnosti sám pasuje za “no.1 portál o zdraví v Česku a na Slovensku”.

O tom, že im nejde o účinné rady pre zdravie, či dokonca pomoc v liečbe pacientov sa dá pochybovať len veľmi ťažko. Stačí si prečítať niekoľko ich článkov a je každému kto neprespal biológiu na základnej škole jasné, že sú to prevažne totálne sprostosti v klasickom ezoalterntívnom štýle. Kto náhodou tú biológiu prespal tak ich má niekoľko aj s rozobraním a vysvetlením tu – [1] [2] [3] [4].

My si však teraz nebudeme rozoberať pravdivosť jeho článkov a tvrdení. Pozrieme sa na to, čo robí, trošku inak – pohľadom marketingu. Pokladáme totiž za podstatné, dať čitateľom menšiu lekciu práve z tejto disciplíny. Pretože, aby bol človek odolnejší manipulácii, mal by najprv vedieť, kedy ním niekto manipuluje (alebo sa o to snaží).

Či je úvodné bombastické tvrdenie o “portáli číslo 1” pravdivé, nad tým polemizovať nejdeme Jasné a zároveň  aj smutné, vzhľadom na obsah aký tam šíria, je, že vysokú návštevnosť ten web určite má [5].

badatel_citanost_clankov

Už v samotnom nadpise daného webu a tvrdení o portáli č.1 však vidieť manipulačný marketingový tlak – konkrétne na zvýšenie dôverhodnosti a autority. Keby tam bolo len obligátne “Badatel.net”, nebudilo by to ani zďaleka toľko dôveryhodnosti, ako “Badatel.net – No.1. portál o zdraví v Česku a na Slovensku”. Práve doplnok za názvom webu, má vyvolať dojem autority, že daný web je “niekto”, lebo je “jednotka” na trhu.

Je to prvá z obľúbených marketingových taktík, ktoré nájdete nie len na spomínanom webe, ale aj na mnohých iných. Nože skúste zaloviť v pamäti, koľko blogov, či webov, ktoré poznáte má v slogane nejaký superlatív začínajúci na “naj…”. Málo ich isto nebude.

Zamerať sa však chceme hlavne na bádateľa, na jeho články, a manipulačné techniky v nich. Práve tie sa internetom šíria veľmi úspešne a to z viacerých dôvodov.

Lenivosť, strach a tupota

Tým hlavným je ľudská lenivosť v kombinácii s tupotou a apelom na strach. Práve na nich prevádzkovatelia podobných webov radi parazitujú.

Ľudia sú z veľkej časti proste leniví overovať si tvrdenia, ktoré sa im servírujú. Neunúvajú sa spraviť ani len klik navyše, kým vyslovene nemusia. To samozrejme pri článkoch, ktoré sa tvária, že práve odpovedali na všetky otázky, podľa nich naozaj nemusia.

Navyše, podobné bulvárne a alternatívne články majú silnú tendenciu vyvolať strach a podvedomé nutkanie, šíriť dané informácie, aby sme ochránili priateľov, rodinu aj známych. Napr. taká poplašná správa o akože nebezpečnosti obľúbených prípravkov ako Fenistil gel, ktorý ma doma takmer každý, či zoznam top rakovinotvorných potravín, ktoré taktiež, má doma takmer každý, atď.

Podobné články vyslovene útočia na charakter človeka, ktorý najprv dostane šokovú ranu, keď mu v prvej časti článku spravidla prezradia, že existuje problém o ktorom doteraz netušil, na čo v druhej príde upokojenie a uspokojenie vďaka akože “tajným” informáciám.

Tie nasledujú po vyvolaní strachu, aby na častokrát neexistujúci problém, rovno ponúkli aj riešenie. Človek, ktorý tomuto postupu sadne na lep (a ak nie je v strehu 24/7, tak je to naozaj veľmi ľahké), ochotne zazdieľa podobný článok ďalej, len aby “uchránil čo najviac ľudí”, hlavne tých, ktorých má rád.

badatel_fenistil

Práca so strachom ako vyšitá, čo je inak dosť úsmevné, keďže sám bádateľ túto techniku v jednom článku sám kritizuje a vyčíta “zlej farmalobby” [21].

Spojme si to celé s chabými znalosťami biológie základnej školy, ktoré mnohým už dávno z hláv vyprchali, alebo tam nikdy ani neboli (koniec koncov, koľko ľudí nemalo ani zďaleka samé jednotky). Máme tým perfektne zamiesené na kombináciu faktorov, ktorými sa dá natlačiť do hláv naozaj kadečo.

No a nech to podporíme úplne ultimátne, tak využime to, že títo ľudia dôverujú tomu čo nájdu na internete, obzvlášť ak to zdieľajú na sociálnych sieťach ich priatelia. Čím sa dostávame k ďalšiemu bodu.

Sociálne siete a diskusie – WOM

Práve na toto sú sociálne siete a diskusné fóra, či komentáre pod článkami ako stvorené. Na využitie dôveryhodnosti známych, rodiny, priateľov, ale aj obyčajných okoloidúcich.

Táto metóda marketingu sa volá “word of mouth” (WOM) – v preklade niečo ako “šírenie ústnym podaním” a je o zameraní sa na to, aby si požadovanú informáciu šírili medzi sebou sami ľudia. Medzi priateľov, rodinu, známych …

V princípe na nej nemusí byť nič zlé, no je to jedna z veľmi účinných metód, ktoré odbúravajú skeptické bariéry voči danej informácii a to s veľkou efektivitou, čo sa dá samozrejme veľmi škaredo zneužiť (slušný zoznam štúdií na túto tému nájdete napr. tu [6]).

Podstatné, čo by ste si z tohoto mali zobrať je fakt, že štúdie opakovane ukazujú a marketingová prax potvrdzuje, že ľudia sú veľmi ľahko náchylní formovať svoje názory podľa referencií od druhých ľudí a že sa jedná o veľmi účinnú marketingovú stratégiu [7][8][9][11][12][14][16], pričom stačí vyvolať zdanie, že ich píše expert [13].

A ako inak, práve sociálne siete využitie WOM ešte viac uľahčujú [10]. Pritom “neexperti” v danej problematike sa riadia hlavne počtom referencií, nie ich kvalitou [15].

Každý jeden like, alebo share pre daný článok mu tak len dodáva zdanie väčšej autority a v spolupráci s tým ako fungujú sociálne siete, priláka ďalšiu čítanosť.

Na mnohých webstránkach sa WOM metóda využíva a vo veľkom aj zneužíva, napr. pri tematike chudnutia sú to známe fotky “pred” a “po” aj s referenciou človeka ktorý by na fotkách mal byť, rovnako ako krátke vyjadrenia v štýle “povedali o nás”, v mnohých prípadoch dokázateľne vymyslené a falošné [17]. K majstrovstvu túto metódu tlačí teleshopping na kosmodisk, kde sa dušujú “náhodne vybraní” dôchodcovia o tom aký je ten produkt úžasný.

Štúdie opakovane ukazujú a marketingová prax potvrdzuje, že ľudia sú veľmi ľahko náchylní formovať svoje názory podľa referencií od druhých ľudí a že sa jedná o veľmi účinnú marketingovú stratégiu.

V dobe sociálnych sietí je navyše šírenie akejkoľvek vhodne podanej informácie veľmi jednoduché – stačí klik na like, alebo share. Nič viac. jedno kliknutie a niekoľko desiatok až stoviek ľudí, ktorých má osoba čo práve pekne odovzdala svoj like nejakej stránke v priateľoch, vidí odkaz na daný článok tiež. Samozrejme aj s preklikom, vhodným nadpisom, popiskom a obrázkom.

Tu tiež nič netreba nechať na náhodu a hurá optimalizovať tieto informácie ako treba – pekne po marketérsky, ako sa patrí.

Princíp AIDA

AIDA [18] je princíp, ktorý nájdete asi v každej modernej, ale aj zastaralej učebnici marketingu. Toto slovo je skratka zo štyroch anglických slovíčok:

  • A (Attention / Awarness) – čiže pozornosť, čo značí, že prvý krok je upútať pozornosť človeka, aby sa zastavil a venoval nám ju,
  • I (Interest) – záujem, čo nám vraví, že keď sme upútali pozornosť mali by sme následne vzbudiť záujem človeka o to čo mu práve servírujeme,
  • D (Desire) – túžba, po vyvolaní záujmu potrebujeme vyvolať u človeka túžbu k nejakej akcii,
  • A (Action) – akcia, čiže keď už ho máme takto krásne pripraveného stačí ho popostrčiť a vyzvať ho k akcii.

Ukážeme si to teraz v praxi:

badatel_bulvar

 

Chlapec zomrel hodinu po kúpaní” – ukážkový apel na chytenie pozornosti čitateľa. Téma smrti a dieťaťa spolu nám dáva slušný podklad pre tragédiu, ktorú ešte umocníme aktuálnym “po kúpaní v bazéne”, keďže je leto a bazénové radovánky sú práve v tieto dni náplňou voľného času veľkej časti populácie. Všetko v jednej krátkej a údernej vete. Podtrhneme to celé obrázkom s malým chlapcom a bazénom.

Mnohí netušia, že aj to je možné” – poslúži ako na vzbudenie záujmu, tak aj na vyvolanie túžby dozvedieť sa viac.

Tu mnohé bulvárne média končia – vhodným titulkom si už v tomto bode zabezpečili kliknutie a čítanosť. Apel na akciu nie je veľmi potrebný, lebo ľudia sú naučení, že stačí kliknúť na daný titulok a dozvedia sa viac. No dá sa ísť ešte ďalej.

Popisok nám vraví “Tento chlapec sa kúpal v bazéne, potom odkráčal domov, ľahol si spať a viac sa už neprebudil“. Čiastočná informácia na podporenie záujmu a vzbudenie túžby vedieť celý príbeh.

Koniec popisku je už len zakončenie apelom na vykonanie akcie – “to sa už dozviete v článku“, čím nám vravia, že proste musíme kliknúť.

Call to action

Ak ste klikli, gratulujem, práve ste si podali ruku s “call to action” prvkom (v preklade – výzva k akcii) [19]. Ten pri daných článkoch na samotnom webe nájdeme tiež v slušnom zastúpení. Spravidla vnútri v tele a veľmi často vyzývajú na konci článku k akciám, ktoré si prevádzkovateľ webu praje aby ste vykonali. Samozrejme sa to robí preto, lebo to funguje [20].

Konkrétne výzvy na bádateľovom webe vyzerajú napr. takto (všimnite si znovu použitý aj apel na strach):

cta

,alebo takto (všimnite si apel na čas, ďalšiu často používanú techniku zvýšenia účinnosti CTA prvkov – schudnúť treba do leta a teda nemáte váhať [20]):

spirulina_test

Práve to sú dva druhy ukončenia mnohých článkov, ktoré na tom webe nájdete. Výzva ku kúpe nejakého prípravku, alebo šíreniu článku ďalej.

Aktuálne sme prehľad manipulačných marketingových taktík len jemne oblizli. Pri hlbšom rozbore textov, a celého webu by sa ich našlo ďaleko viac. Stačí si zobrať do ruky nejakú marketingovú bibliu, vypísať tie najpoužívanejšie metódy z nej do štvorčekov na papieri a môžete si zahrať s kamarátmi bingo. Len pozor – bude to veľmi rýchla hra.

Pri sledovaní toľkej snahy o dokonalý marketing sa nám natíska jedna zaujímavá otázka:

Prečo to vlastne robí?

Presnú motiváciu samozrejme nevieme – to vie len sám autor daného webu, resp. jeho prevádzkovateľ. No indícií, čo môže byť skutočným dôvodom je mnoho.

Rôzne weby existujú z rôznych dôvodov. Niektoré sú tvorené nadšencami, ktorí sa chcú o niečo podeliť so svetom (väčšinou informácie rôzneho druhu). Také weby spoznáte hlavne podľa toho, že ich robia hlavne amatéri a nemajú z nich poväčšine príjem (a ak áno, tak väčšinou nie veľký). To znamená, že na daných weboch buď nenájdete žiadnu, alebo len minimálne množstvo reklamy a nikto vám tam nič nepredáva.

Menšia odbočka od témy – koľko spomínaných dobrovoľníkov si podľa vás môže platiť ešte aj reklamu pre svoje príspevky na Facebooku?

sponzorovane

No a potom sú weby, tvorené výlučne za účelom zisku. Tie robia už skôr profesionáli, ľudia ktorí na nich zarábajú a robia všetko pre to, aby daný web zarábal čo najviac.

Využívajú pri tom napr. vyššie uvedené marketingové princípy, spravidla odporúčajú, alebo sami priamo predávajú mnoho produktov, alebo majú na webe množstvo reklamy, či už ide o adsense (čo je reklamný systém od google, kde majiteľ webu dostáva pár centov až eur za každé kliknutie na reklmu), priamy predaj reklamy, alebo affiliate (čo je provízny predaj – tj. z webu odkážem napr. na niekoho eshop cez špeciálny odkaz a ak tam človek nakúpi, dostanem z toho slušnú províziu).

Nie každá reklama je ale zrejmá na prvý pohľad. Špeciálnym druhom reklamného obsahu býva napríklad aj “recenzia” z ktorej sa odkazuje na konkrétny eshop, či miesto kde sa dá produkt nakúpiť. To bývajú potom väčšinou buď platené články, za ktoré si inzerent zaplatí, alebo obsahujú affiliate odkazy (čiže ich inzerent na web umiestni s tým, že za každého návštevníka, ktorého privedie do odkazovaného eshopu a on tam nakúpi, získa províziu).

Výhodou je pri tejto forme práve rafinovanosť takých článkov, ktoré ani zďaleka nevyzerajú ako veľký farebný banner, ale budia zdanie osobného odporúčania (bum bác, znovu tu máme WOM). Návštevníka dokážu vďaka tomu krásne spracovať, aby o produkt získaj záujem a následne ho už len pošlú na nákup.

Vyznačme si len tak pre zaujímavosť, kde všade sa na webe badatel.net nachádza nejaká forma spomínanej reklamy (čo priama reklama, odkaz na eshop, recenzný článok, alebo nejaká iná forma podpory, či predaja produktu, to červeno orámovaný zelený štvorec).

reklamy_badatel

A to sme ešte schválne vybrali len ten článok o Fenistile. Oproti nemu napr. taká chuťovka o spiruline na chudnutie by si zaslúžila zelený štvorec cez celý obsah.

Názor na to, o čo prevádzkovateľovi webu pravdepodobne ide, si spravte sami.

Máme niečo proti reklame?

Aby sme sa nechápali zle – na reklame ako takej, nevidíme v princípe nič zlé.

Reklama samotná nie je vec vyslovene zlá ani dobrá. Určite poznáte výborné produkty a služby, na ktoré by ste bez reklamy možno nikdy nenarazili, no dnes si bez nich neviete predstaviť každodenné fungovanie.

Taktiež, každý web je buď dotovaný z vrecka majiteľa na úkor iných vecí, alebo obsahuje nejakú formu reklamy, aby sa uživil, či niečo zarobil. Vo výnimočných prípadoch ho niekto sponzoruje (ale to väčšinou tiež len za reklamu).

To je podľa nás všetko v poriadku. Nakoniec, niečo málo reklamy nájdete aj na našom webe (málo preto, lebo drvivú väčšinu ponúk na ňu odmietame z dôvodov že sa jedná hlavne o bullshity – neoverené produkty a služby bez preukázateľného účinku).

Čo však už nie je v poriadku?

Napríklad keď sa niekto hrá na dobrodinca a bojovníka proti nejakej zlej farma lobby, ktorá nám vraj ničí zdravie a životy kvôli zisku [22][23], a pri tom má web prepchatý reklamou na “alternatívnu” konkurenciu toho, čo tak vehementne hejtuje.

O to viac, ak pri tom navyše predaj daných produktov bez overeného sľubovaného účinku vo veľkom podporuje veľmi pochybnými metódami ako napr. vzbudzovaním neopodstatneného strachu a rôznymi manipuláciami.

Nakoľko je podľa vás vhodné dôverovať niekomu, kto prevádzkuje web šíriaci bulvárnym štýlom správy založené na vzbudzovaní často neopodstatneného strachu a dokázateľné nepravdy, pričom to robí celé tak, aby vyžmýkal čo najviac návštevnosti, platí si reklamy na jej zvýšenie, web má vyslovene prepchatý predajnými prvkami a pri tom všetkom sa tvári, že mu ide o nejaký boj “za pravdu v medicíne”?

A vedzte, že takých, čo sa vezú na dnes vcelku populárnej vlne alternatívy a konšpirácií, či využívajú rôzne manipulačné metódy, ako na nahnanie návštevnosti, tak na skonvertovanie návštevníka na zákazníka je mnoho.

Koniec koncov, celá tá alternatíva je dnes celkom výnosný biznis.

Doplníme ešte naše “call to action”:

Myslite na v článku spomínané marketingové techniky pri sledovaní rôznych “guru”-ov chudnutia, zdravého životného štýlu a alternatívy. A rozmýšľajte pred tým ako im sadnete na lep, či sa vás len nesnažia šikovne spracovať, aby ste nakúpili niečo, čo vám vlastne vôbec nie je treba.

… a samozrejme zdieľajte a dávajte hlasy na vybrali.sme.sk.

Zdroje:
[1] – http://www.lovcisarlatanov.sk/kdyz-badatel-zveda-tlak/
[2] – http://www.lovcisarlatanov.sk/helicobacter-v-podani-ultrasarlatana-badatela/
[3] – http://www.lovcisarlatanov.sk/badatelova-ziva-voda/
[4] – http://www.lovcisarlatanov.sk/badatelove-anekdoty-na-dobru-noc/
[5] – http://www.badatel.net/umiestnenie-reklamy-na-stranke-badatel-net/
[6] – https://www.getambassador.com/blog/word-of-mouth-marketing-statistics
[7] – http://www.forbes.com/
[8] – http://www.badatel.net/testovali-sme-ako-schudnut-5-kg-za-14-dni-bez-diety-tu-su-vysledky/
[9] – http://www.prnewswire.com/
[10] – http://www.marketingcharts.com/
[11] – http://journals.ama.org/doi/abs/10.1509/jmkg.73.5.90
[12] – http://journals.ama.org/doi/abs/10.1509/jmkr.43.3.345
[13] – http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/014829639400047I
[14] – http://www.jstor.org/stable/2489496?seq=1#page_scan_tab_contents
[15] – http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1567422308000021
[16] – http://www.jstor.org/stable/2626839?seq=1#page_scan_tab_contents
[17] – http://www.protivna-blondyna.cz/2015/04/o-hubnuti-s-financniky.html
[18] – https://en.wikipedia.org/wiki/AIDA_(marketing)
[19] – https://en.wikipedia.org/wiki/Call_to_action_(marketing)
[20] – http://blog.crazyegg.com/2013/07/24/call-to-action-examples/
[21] – http://www.badatel.net/firma-merck-propaguje-vakcinu-vyvolavanim-strachu/
[22] – http://www.badatel.net/uvod-do-kampane-za-pravdu-v-medicine/
[23] – http://www.badatel.net/category/kampan-za-pravdu/


3 Responses to “Bádateľ, alebo len zberač návštevnosti a obchodník?”

  1. Miroslav Kmeť júl 22, 2015 at 06:49 #

    Existovať na webe v dnešnej dobe bez akejkoľvek marketingovej stratégie je nemožné a písanie “pre veľa ľudí zaujímavých” článkov je snáď tá najlepšia pri webe s veľkým počtom reklám (peniaze už len za zobrazenie reklamy). Ako ste už vytkol v článku, problémom takýchto typov webov je, že len veľmi ťažko môžu priniesť akýkoľvek kvalitný informačný obsah ak sa musia držať populárnych (a aktuálnych) tém.

    Takéto stránky vždy existovať budú, a preto je veľmi dôležité aby mali ľudia povedomie o ich funkcii (zárobková a nie informačná) a tak aj s tým obsahom narábali.

  2. Mark august 11, 2015 at 10:29 #

    Noo co je moc to je moc.Prave preto by malo vznikat ovela viac takychto vebow ako zradielko.badatel je velmi nebezpecny v tom ze ludia potom viac veria nejakemu sarlatanovi ako odbornikovi a mozu prist hlavne o peniaze,potom o zdravie nehovorim o psychickom stave.

  3. Maria Holanova november 9, 2015 at 20:31 #

    Je to úplne otrasné vydavať takto články a oblbovať ľuďí, ale myslím si že sa toho nezbavíme nikdy. Drtivá väčšina ľuďí tomu bude veriť stále a stovky tisicky zdielaní budú mať podobné články aj nadalej. Je to proste zakorenené v mentalite.

Leave a Reply